Chrám svätého Mikuláša (), alebo Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu () je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi zo začiatku 17. storočia, ktorý sa nachádza v meste Dupnica v Kiustendilskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.
Je najstarším zachovaným chrámom v Dupnici. Bol v priebehu svojich dejín mnohokrát vypálený a následne obnovovaný.
Chrámový sviatok sa slávi 6. decembra.
Lokalita Pohľad na chrám zvrchu od areálu Dupnickej pevnosti|náhľad|vľavo Chrám svätého Mikuláša sa nachádza vo východnej časti mesta Dupnica v mestskej štvrti Spartak (štvrť je známa aj pod lokálnym názvom Gorna machala) na ulici „Nikolaevska“ (, doslova Mikulášska ulica) č. 61. Chrám je postavený na posledných výbežkoch úpätia horského hrebeňa Drenski rid.
Vedľa chrámu sa nachádza starý dupnický cintorín.
Dejiny Pohľad na chrám zo severovýchodu od rieky Džerman|náhľad|vľavo Chrám bol postavený z iniciatívy jeromonacha Georgiho v roku 1609. Neskôr bol poškodený Turkami a následne obnovený v roku 1623. Obnova prebehla z iniciatívy toho istého jeromonacha Georgiho, ktorý nechal chrám aj postaviť.
Podľa legiend a poznámok starých obyvateľov Dupnice chrám po svojej rekonštrukcii v roku 1623 ešte niekoľkokrát vyhorel. Väčšinu času však bol pravdepodobne funkčný o čom svedčia zmienky v starých liturgických knihách z konca 17. a začiatku 18. storočia. Koncom 18. storočia sa chrám stal pre kresťanské obyvateľstvo v Dupnici príliš malý a bol aj silne zchátraný. Preto sa miestni predstavitelia obrátili na osmanskú správu so žiadosťou o oficiálne povolenie na opravy. 27. januára 1789 bol vydaný dekrét, ktorý nariaďoval miestnym úradom, aby preskúmali stav kostola a vyjadrili sa k jeho rekonštrukcii. Úradníci poverení touto úlohou pravdepodobne opravu neschválili, pretože až do 40. rokov 19. storočia neexistujú žiadne informácie o reštaurátorských, alebo rekonštrukčných aktivitách na budove chrámu.
V roku 1843 vypukol v chráme svätého Mikuláša ďalší požiar a vedenie mesta požiadalo šaríjský súd v Dupnici o jeho obnovu. Na základe žiadosti kostol skontrolovala turecká správa, ktorá vydala kladné stanovisko, ktoré bolo postúpené do cisárskeho hlavného mesta, odkiaľ bol vydaný špeciálny sultánov ferman s povolením na obnovu chrámu. V ňom bolo prísne uvedené opraviť spomínaný chrám v dĺžke, šírke, hrúbke na jeho starej polohe a na jeho starom tvare, bez pridania jediného rozpätia, ani len prsta. V tom istom dokumente boli uvedené aj presné rozmery vtedajšej budovy – 36 aršínov na dĺžku a 17 aršínov na výšku. Mala mať jedny dvere a 6 okien. Napriek výslovnému príkazu zachovať rovnaký tvar a rozmery bola budova pri rekonštrukcii rozšírená. Rekonštrukcia prebiehala v rokoch 18431844. V roku 1852 v budove opätovne vypukol požiar, tentoraz však zhoreli len drevené časti ženského oddelenia.
V roku 1929 prebehla rekonštrukcia chrámu v rámci ktorej bola k západnej fasáde pristavaná zvonica.
Počas socialistickej éry bol Chrám svätého Mikuláša premenený na cintorínsky chrám a dlho sa tu konali iba nekrológy. V roku 1972 získala stavba štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu. Po presťahovaní mestských cintorínov do štvrte "Progona" v 80. rokoch 20. storočia bol chrám úplne opustený a počas nasledujúcich štyridsiatich rokov bol opakovane vykradnutý a znesvätený.
V roku 2005 prebehli čiastočné reštauračné práce na exteriéri chrámu. V období medzi septembrom roku 2021 a aprílom roku 2023 sa uskutočnila kompletná reštaurácia chrámu a 23. apríla 2023 sa konalo slávnostné otvorenie zrekonštruovanej budovy.
Charakteristika Detailný pohľad do portiku pred vchodom v južnej fasáde|náhľad|vľavo Hlavným architektom prestavby chrámu v rokoch 18431844 bol vyznamný staviteľský majster Milenko (Milenko Velev, tiež známy ako Milenko Radomirec)okrem iného architekt južného krídla Rilského monastiera, postaveného v roku 1847.
V podobe po tejto prestavbe je z architektonického hľadiska budova chrámu predstaviteľom architektúry bulharského národného obrodenia.
Chrám svätého Mikuláša je trojloďová bazilika s vnútornou dĺžkou naosu 13 merov a šírkou 7 metrov. Lode sú rozdelené dvoma radmi piatich valcových kamenných stĺpov s hrúbkou 0,50 metra. Stĺpy spájajú vo vrchnej časti arkády. Chrám má vnútornú kupolu.
Zvonku je chrám štvoruholníková budova, široká 9 metrov a dlhá 26 metrov. Je postavený z riečnych kameňov, červených tehál a pieskovca, ktoré sa striedajú v pásoch. Pod strechou je celý kostol ohradený ozdobnou rímsou. Na južnej, východnej a severnej stene sú postavené tehlové kríže, jeden medzi každými dvoma oknami. Chrám má tri vchody, pričom zadný v minulosti slúžil ako ženské oddelenie. Pri západnej fasáde chrámu sa nachádza neskôr (1929) pristavaná zvonica.
Výzdoba interiéru Ikonostas je z tehál. Ide o tehlovú stenu s otvormi na umiestnenie troch radov ikon. Pôvodné ikony s biblickými motívmi namaľovali ikonopisci zo samokovskej a debarskej umeleckej školy. V chráme sa nachádzalo mnoho cenných ikon, ktoré v priebehu rokov zmizli.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu
Rok vyhlásenia: 1972
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota stavby
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Dupnici Kategória:Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia Kategória:Architektúra z 1609