Ptolemaios III. zvaný Euergetés ( – „Dobrodinec“; * cca 284 pred Kr. – † 222 pred Kr.) bol tretí faraón ptolemaiovského Egypta. Jeho vláda predstavuje mocenský a kultúrny vrchol dynastie. Bol synom Ptolemaia II. Filadelfa a kráľovnej Arsinoé I.

Pôvod a mladosť Ptolemaios III. sa narodil okolo roku 280 pred Kr. ako najstarší syn Ptolemaia II. Filadelfa a jeho prvej manželky Arsinoé I. Jeho detstvo bolo poznačené dvorskými intrigami. Po tom, čo bola jeho matka obvinená zo sprisahania a poslaná do vyhnanstva v Koptose, stratil Ptolemaios III. a jeho súrodenci pôvodné nástupnícke práva v prospech druhej manželky jeho otca, Arsinoé II.

Vyrastal pravdepodobne na ostrove Théra v Egejskom mori, mimo hlavného kráľovského dvora v Alexandrii. Medzi jeho učiteľov patril známy básnik a vzdelanec Apollónios z Rodosu, neskorší správca Alexandrijskej knižnice. Koncom 50. rokov 3. storočia pred Kr. ho otec opäť uznal za oficiálneho dediča trónu a nechal ho adoptovať (posmrtne) Arsinou II., aby upevnil jeho legitimitu. Na trón nastúpil po otcovej smrti 28. januára 246 pred Kr. bez akýchkoľvek vnútorných konfliktov.

Zjednotenie s Kyrenaikou Kyrenaika (východná časť dnešnej Líbye) bola pôvodne súčasťou ríše, ale v roku 276 pred Kr. sa odtrhla pod vedením kráľa Maga. Ptolemaios II. ešte počas života dohodol zásnuby Ptolemaia III. s Magasovou jedinou dcérou Bereniké II., aby krajiny opäť spojil.

K svadbe došlo až po Ptolemaiovom nástupe na trón v roku 246 pred Kr. Berenikina matka Apama sa totiž snažila spojenectvo prekaziť a pozvala macedónskeho princa Démétria Pekného, aby si Bereniku vzal on. Berenika ho však nechala zavraždiť a vydala sa za Ptolemaia III., čím sa Kyrenaika definitívne vrátila pod egyptskú správu. Na počesť kráľovského páru boli v regióne premenované mestá na Ptolemais a Bereniké (dnešné Bengázi).

Tretia sýrska vojna (246 – 241 pred Kr.) V júli 246 pred Kr. náhle zomrel seleukovský kráľ Antiochos II. Jeho smrť vyvolala okamžitý boj o nástupníctvo medzi jeho prvou manželkou Laodikou I. (ktorá presadzovala svojho syna Seleuka II.) a druhou manželkou, ktorou bola sestra Ptolemaia III., Bereniké Syra. Ptolemaios III. vpadol do Sýrie, aby podporil nároky svojej sestry a jej syna, čím sa začala tretia sýrska vojna (známa aj ako laodikejská vojna).

Ptolemaios postupoval rýchlo pozdĺž levantského pobrežia a takmer bez boja obsadil mestá Seleukia Pieria a Antiochia. V Antiochii však zistil, že jeho sestra aj so synom boli zavraždení agentmi Laodiky I. Napriek tejto strate pokračoval v ofenzíve smerom na východ. Koncom roku 246 pred Kr. alebo začiatkom roku 245 pred Kr. dobyl Babylon a pravdepodobne sa nechal korunovať za „veľkého kráľa“ Ázie. Egyptská propaganda neskôr tvrdila, že jeho vojská prenikli až k hraniciam Indie a Baktrie.

Návrat do Egypta a vnútorné nepokoje Uprostred vojenských úspechov v Mezopotámii dostal Ptolemaios III. správy o vzbure v samotnom Egypte, čo ho v júli 245 pred Kr. prinútilo k návratu domov. Išlo o prvé z veľkých domorodých povstaní proti ptolemaiovskej nadvláde. Hlavnými príčinami boli vysoké dane potrebné na financovanie vojny a hladomor. Moderné výskumy naznačujú, že v roku 247 pred Kr. došlo k mohutnej sopečnej erupcii, ktorá narušila monzúnové cykly a spôsobila zlyhanie pravidelných záplav Nílu v roku 245 pred Kr.

Po návrate do Egypta Ptolemaios povstanie potlačil. Aby si naklonil domáce obyvateľstvo a kňazov, priviezol z dobytých území späť sochy egyptských bohov, ktoré pred stáročiami ulúpili Peržania. Za tento čin získal v roku 243 pred Kr. od kňazského synodu v Kanope čestný titul „Euergetés“ (Dobrodinec).Hieronymus, Komentár k Danielovi 11.7–9

Vojna sa skončila mierom v roku 241 pred Kr.. Egypt si udržal kontrolu nad dobytými územiami v Malej Ázii a severnej Sýrii, vrátane strategického prístavu Seleukia Pieria. Ptolemaiovská ríša tak dosiahla svoj najväčší územný rozsah, ovládajúc takmer celé pobrežie východného Stredomoria.

Zahraničná politika v Grécku Ptolemaios III. pokračoval v nepriateľskej politike svojho otca voči Macedónii. Po námornej porážke pri ostrove Andros (cca 245 pred Kr.) sa však namiesto priameho vojenského stretu sústredil na financovanie nepriateľov macedónskeho kráľa Antigona II. Gonata v pevninskom Grécku.

Najvýznamnejším spojencom Egypta sa stal Achájsky spolok, federácia gréckych miest na Peloponéze. V roku 243 pred Kr. bol Ptolemaios III. zvolený za nominálneho vodcu (hegemóna) spolku a poskytoval mu pravidelné ročné dotácie. Neskôr uzavrel spojenectvo aj s Aitolským spolkom a v rokoch 238 až 234 pred Kr. finančne podporoval ich vojnu proti Macedónii.

Zmena spojenectiev a Sparta Situácia sa zmenila v roku 229 pred Kr., keď vypukla vojna medzi Achájskym spolkom a spartským kráľom Kleomenom III. Keď sa vodca Achájcov Arátos zo Sikyónu v roku 226 pred Kr. spojil s macedónskym kráľom Antigonom III. Dósónom, Ptolemaios okamžite zastavil financovanie Achájcov a presunul svoju podporu Sparte.

Po porážke Kleomena III. v bitke pri Sellasii (222 pred Kr.) spartský kráľ ušiel do Alexandrie, kde mu Ptolemaios III. poskytol azyl a prisľúbil pomoc pri návrate k moci. K naplneniu týchto sľubov však už nedošlo, pretože Ptolemaios krátko nato zomrel. Kleomenova vojna bola posledným prípadom, kedy Ptolemaiovci priamo a významne zasahovali do politiky v pevninskom Grécku.

Kult v Aténach Atény, ktoré zostali nepriateľské voči Macedónii, si Ptolemaia III. mimoriadne uctili. V roku 224 pred Kr. vytvorili na jeho počesť nový kmeň (fýlu) nazvaný Ptolemais a novú obec (démos) Berenikidai na počesť kráľovnej Bereniké II. V meste bol zavedený štátny náboženský kult kráľovského páru a postavený gymnáziálny komplex známy ako Ptolemaion, ktorý slúžil na výcvik mladých občanov.

Vnútorná politika a náboženstvo Kanopský dekrét a reforma kalendára Ptolemaios III. upevnil vzťah medzi dynastiou a pôvodnými egyptskými kňazskými elitami. V roku 238 pred Kr. sa v Kanope zišiel kňazský synod, ktorý vydal tzv. Kanopský dekrét. Tento dokument bol publikovaný ako trojjazyčný nápis (v hieroglyfoch, démotickom písme a gréčtine), čo neskôr poslúžilo ako precedens pre slávnu Rosettskú dosku jeho vnuka Ptolemaia V.

Dekrét oslavuje kráľa za jeho zbožnosť, vojenské úspechy a sociálnu starostlivosť. Obsahuje aj dôležitú astronomickú reformu: zavedenie prestupného dňa každé štyri roky k vtedajšiemu 365-dňovému kalendáru. Hoci kňazi túto zmenu schválili, v bežnom živote sa neujala a kalendár sa zosúladil až o dve storočia neskôr počas vlády Julia Caesara. Počas synodu zomrela kráľova dcéra Bereniké, ktorú dekrét oficiálne vyhlásil za bohyňu.

Kult boha Ptaha Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí sa sústredili na kult Amona v Tébach, Ptolemaios III. presunul náboženský dôraz na boha Ptaha v Memfise. Pozemský vtelenie Ptaha, posvätný býk Apis, začal hrať ústrednú úlohu pri kráľovských korunováciách a novoročných oslavách. Tento posun sa odrazil aj v jeho oficiálnej titulatúre, kde prijal meno Mery-Ptah (Miláčik Ptaha).

Stavebná činnosť a Edfu Kráľ bol štedrým donorom egyptských chrámov. Jeho najvýznamnejším architektonickým odkazom je Chrám Hora v Edfu, ktorého výstavbu slávnostne začal 23. augusta 237 pred Kr. Ide o jeden z najlepšie zachovaných starovekých chrámov na svete. Medzi jeho ďalšie významné stavby patria: monumentálna brána v chráme boha Chonsu v Karnaku, chrám Osirida v Kanope, dostavba Serapea v Alexandrii, práce na chrámoch v Esne a na ostrove Fíly.

Veda a kultúra Ptolemaios III. pokračoval v rodinnej tradícii podpory vzdelanosti a umenia. Výrazne rozšíril Alexandrijskú knižnicu, pre ktorú nechal vybudovať druhú budovu v areáli Serapea. Traduje sa, že bol taký zanietený zberateľ, že nechal prehľadávať každú loď v prístave a zabavovať originály kníh, ktoré nahradil kópiami. Od Aténčanov si pod obrovskou zálohou (15 talentov striebra) vypožičal oficiálne štátne rukopisy hier Aischyla, Sofokla a Euripida, no zálohu radšej oželel, aby si vzácne originály mohol ponechať v Alexandrii.

Na jeho dvore pôsobili najväčšie mozgy vtedajšieho sveta: Eratosthenés z Kyrény: polyhistor a geograf, ktorý ako prvý s vysokou presnosťou vypočítal obvod Zeme a stal sa správcom knižnice. Konón zo Samosu: astronóm a matematik, ktorý po víťazstve Ptolemaia v sýrskej vojne pomenoval súhvezdie Vlasy Bereniky na počesť kráľovnej. Apollonios z Pergy: významný matematik známy svojím výskumom kužeľosečiek.

Úmrtie a následníctvo Ptolemaios III. zomrel prirodzenou smrťou v novembri alebo decembri roku 222 pred Kr. (niektoré zdroje uvádzajú začiatok roku 221 pred Kr.). Hoci neskoršie antické klebety (např. Justinus) naznačovali, že ho mohol zavraždiť jeho syn, väčšina historikov to považuje za nepravdivé. Na tróne ho vystriedal jeho najstarší syn Ptolemaios IV. Filopatór, čím sa však začal postupný úpadok ríše.

Rodina a potomkovia Z manželstva s Bereniké II. (uzatvoreného v roku 246 pred Kr.) pochádzalo šesť známych detí. Osud viacerých synov bol tragický, padli za obeť politickým čistkám po kráľovej smrti.

Meno Obrázok Narodenie Úmrtie Poznámka Arsinoé III. 246/245 pred Kr. 204 pred Kr. Manželka svojho brata Ptolemaia IV. Ptolemaios IV. Filopatór 244 pred Kr. 204 pred Kr. Nástupca na tróne. syn (Lysimachos?) 243 pred Kr. cca 221 pred Kr. Pravdepodobne zavraždený pri čistkách. Alexander 242 pred Kr. cca 221 pred Kr. Pravdepodobne zavraždený pri čistkách. Magas 241 pred Kr. 221 pred Kr. Uvarený v kúpeli na príkaz Ptolemaia IV. Bereniké 239 pred Kr. 238 pred Kr. Zomrela ako dieťa, zbožštená v Kanope.

Galéria

Referencie

Literatúra ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. CLAYTON, Peter A. Chronicle of the Pharaohs. London : Thames & Hudson, 2006. ISBN 0-500-28628-0. WELLNER, Luděk Václav. Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů. Praha : Epocha, 2011. ISBN 978-80-7425-070-5.

Pozri aj Ptolemaiovci Alexandria (Egypt) Ptolemaios I. Sótér Ptolemaios II. Filadelfos

Iné projekty

Externé odkazy Ptolemy Euergetes I at LacusCurtius Ptolemy III Euergetes v historickom prameni M. H. Smitha

Kategória:Ptolemaiovci Kategória:Faraóni Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.