Marie Kvapilová, rod. Pišlová (* 18. november 1921, Mala Zubivščyna, Žytomyrská oblasť, Ukrajina† 22. september 2017, Česko) bola pôvodom volynská Češka a príslušníčka česko-slovenského odboja na východe. V júli 1942 sa stala príslušníčkou 1. česko-slovenského samostatného poľného práporu v ZSSR a ako zdravotníčka sa zúčastnila bitky pri Sokolove. Následne sa už ako príslušníčka spojovacej čaty zúčastnila ďalších bojov, vrátane bojov o Kyjev, Karpatsko-duklianskej operácie a oslobodzovania Slovenska.
Život Rodina Pišlovcov žila na Ukrajine už od 19. storočia. Rodičia Marie pestovali chmeľ, no kvôli kolektivizácii museli odísť do Bieloruska. Otec si našiel prácu na stavbe železničnej trate. Marie chodila do ruskej školy.
Po ukončení obecnej školy sa spolu s rodinou presťahovala do Roslavľi v Smolenskej oblasti, kde absolvovala strednú školu.
Počas 2. svetovej vojny Už v prvý deň nemecko-sovietskej vojny – 22. jún 1941 – bola celá rodina z dôvodu príslušnosti do protektorátu Čechy a Morava zatknutá a internovaná v tábore NKVD v Orankách, neskôr v Akťubinsku. 16. februára 1942 bola prepustená, odišla do Gurjeva, kde pracovala v miestnom múzeu.
Otec Marie, sám bývalý česko-slovenský legionár, sa túžil vrátiť do Česko-Slovenska. Keď už rodina mala všetky potrebné víza, vydala sa v júni 1941 na cestu. Dňa 21. júna ich v Moskve zastihla správa o nemeckom útoku proti Sovietskemu zväzu a vypuknutí vojny. Ako cudzincov ich okamžite poslali do tábora v Orankách, kde boli sústreďovaní cudzinci. Asi po polroku sa premiestnili do Akťubinska v Kazachstane.
Otec kladne zareagoval na výzvu, aby sa česko-slovenskí občania hlásili v Buzuluku, kde sa začala formovať česko-slovenská vojenská jednotka. Nakoľko do česko-slovenského vojska už mohli vstúpiť aj ženy, v júli 1942 za ním odišla celá rodina: manželka, Marie aj jej dve sestry.
Marie sa príslušníčkou 1. česko-slovenského samostatného poľného práporu v ZSSR stala v júli 1942. Prezentovaná bola 23. júla a po absolvovaniu kurzu bola pridelená k 2. rote ako ošetrovateľka. Neskôr bola zaradená na funkciu rádiotelegrafistky k veliteľovi spojovacej ústredne.
Na konci januára 1943 spoločne s ďalšími štyrmi desiatkami mladých dievčat odišla s 1. samostatným poľným práporom k Sokolovu, kde sa v dňoch 8. a 9. marca 1943 odohralo prvé bojové nasadenie česko-slovenskej jednotky na východnom fronte, ktorého sa Marie Pišlová ako zdravotníčka pridelená k 1. rote Otakara Jaroša zúčastnila. Neskôr spomínala na svoje zranenie.
Marie mala veľký podiel na vynesení viac ako 30 ranených česko-slovenských vojakov zo Sokolova, za čo bola vyznamenaná medailou Za bojové zásluhy.
Spoločne s ďalšími vojakmi česko-slovenského práporu ranenými počas boja pri Sokolove bola Marie hospitalizovaná v nemocnici v Charkove. V tom čase bola v plnom prúde tzv. tretia bitka o Charkov. Dňa 14. marca 1943 prenikli do Charkova nemecké jednotky. Máriu a niekoľko ďalších česko-slovenských vojakov vyviedli miestni obyvatelia z mesta, čím unikli istej smrti. Na svoj útek spoločne s Antonínom Sochorom neskôr spomínala takto.
Vojaci Tankového zboru Waffen SS totiž v charkovskej nemocnici zmasakrovali viac ako 900 tam hospitalizovaných vojakov a nemocničný personál.
V máji 1943 sa ako delegátka práporu stala súčasťou delegácie, ktorá bola vyslaná do Moskvy na III. Všeslovanský zjazd, dostala sa do rádia, kde vyzývala Čechov v Protektoráte Čechy a Morava, aby podnikli sabotáže proti Nemcom. Následne odišla do Novochopiorsku, kde sa už formovala česko-slovenská brigáda. Marie sa stala príslušníčkou spojovacej roty, s ktorou sa zúčastnila ďalších bojov. Zúčastnila sa aj ťažkých bojov Karpatsko-duklianskej operácie. Na konci októbra 1944 bola prevelená od 1. česko-slovenskej brigády armádneho zboru ku jeho veliteľskému spojovaciemu práporu. S veliteľským práporom sa zúčastnila záverečných bojov – oslobodzovania Slovenska a Moravy. V posledný deň vojny bola odvelená k 1. česko-slovenskému náhradnému pluku.
Po vojne Koniec vojny ju zastihol v Košiciach. Od 1. júna 1945 plnila funkciu staničného dozoru u spojovacej roty Ministerstva národnej obrany a následne na veliteľstve spojovacieho vojska Praha.
V čase od 1. decembra 1946 do 28. februára 1948 si dokončovala pedagogické vzdelanie a počas tohto obdobia čerpala neplatenú dovolenku. Pracovala však ako zmluvná učiteľka ruštiny na Mestskej odbornej škole pre ženské povolania Renaty Tyršové v Prahe. Jej ďalšie pôsobenia boli nasledovné:
Od marca 1948 – tlačová referentka na veliteľstve spojovacieho vojska Hlavného štábu. Od 1. februára 1949 do 31. marca 1950 – v hodnosti nadporučíka spojovacieho vojska ako tlačová referentka kabinetu ministra národní obrany. Dňa 30. apríla 1950 – preradená k Vojenskému penzijnému ústavu Praha. V marci 1952 – odvelená ako pomocníčka náčelníka tarifnej skupiny Veliteľstva 1. vojenského okruhu Praha. Od februára 1952 pracovala vo funkcii pobočníka náčelníka tylu a náčelníka tajnej spisovne pomocnej kancelárie správy náčelníka tylu toho istého okruhu. Od augusta až do novembra 1954 plnila úkoly na 3. oddelení OVS pre Prahu-Nove Mesto.
Následne bola prepustená do zálohy. V dôsledku vojnového strádania jej bol priznaný čiastočný a v roku 1968 aj plný vojenský invalidný dôchodok.
Rodina Otec Marie Josef Pišl bol česko-slovenský legionár a v roku 1943 zahynul pri autonehode v Buzuluku. V česko-slovenských légiách bol aj jej strýko Jan Pišl.
V roku 1954 sa Marie Pišlová vydala za Oldřicha Kvapila, hrdinu od Sokolova, Kyjeva a Dukly, ktorý bol podobne ako ona príslušníkom 1. česko-slovenského armádneho zboru a neskôr to dotiahol až na generálmajora. Manželom sa v roku 1956 narodil syn Milan.
Veľmi dobrou priateľkou Marie bola ďalšia príslušníčka česko-slovenských jednotiek na východe Jiřina Švermová.
Vyznamenania Medaila Za odvahu (ZSSR), 1943 a 1946 Česko-slovenský vojnový kríž 1939, 1943 Česko-slovenská medaila Za chrabrosť pred nepriateľom Česko-slovenská medaila za zásluhy, I. stupňa Medaila za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941 – 1945, 1947 Rad červenej hviezdy, 1955 a 1968 Medaila Za slobodu Česko-Slovenska Dukelská pamätná medaila, 1964 Rad Vlasteneckej vojny, 1988
Referencie
Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny Kategória:Príslušníci 1. Česko-slovenského armádneho zboru Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939