Agathokles (; zomrel 203/202 pred Kr. v Alexandrii) bol vplyvný politik konca 3. storočia pred Kr. počas vlády egyptského kráľa Ptolemaia IV. Filopatora. Spolu so Sósibiom bol od roku 219 pred Kr. hlavným ministrom a zohral významnú úlohu pri prípravách víťaznej bitky pri Rafii (217 pred Kr.) proti seleukovskému kráľovi Antiochovi III.MASON, Charles Peter. Agathoclea. In: SMITH, William (ed.). Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology. Vol. 1. Boston: Little, Brown and Company, 1867, s. 63.

Po smrti Ptolemaia IV. v lete roku 204 pred Kr. sa stal spolu so Sósibiom regentom maloletého kráľa Ptolemaia V.BEVAN, Edwyn. The House of Ptolemy. London: Methuen, 1927. Chapter VIII. Po skorom Sósibiovom úmrtí prevzal vládu sám, no bol u ľudu nenávidený pre svoju krutosť a neschopnosť.HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. s. 134-135. Jeho mocenské postavenie napadol Tlépolemos, veliteľ hraničnej pevnosti Pélousion, ktorý s vojskom tiahol na Alexandriu. Na jeseň roku 203 pred Kr. vypukla v hlavnom meste vojenská vzpoura, ktorá viedla k Agathoklovmu pádu a zavraždeniu.

Život

Pôvod a vzostup

Agathokles bol synom rovnomenného otca a jeho manželky Oinanthé.Polybios, Historíai 14, 11, 1; Plutarchos, Kleomenes 33, 2. Prostredníctvom svojho otca bol vzdialeným príbuzným ptolemaiovskej dynastie. Jeho stará matka z otcovej strany, Theoxena, bola syrakúzskou princeznou a dcérou sicílskeho kráľa Agathokla.BENNETT, Chris. Ptolemaic Genealogy: Agathoclea. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org Cez svoju prastarú matku Theoxenu Staršiu, macedónsku šľachtičnú, bol prepojený s kráľom Ptolemaiom II.BENNETT, Chris. Ptolemaic Genealogy: Berenice I. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org

Hoci historik Walter Ameling predpokladá tento vznešený pôvod, Werner Huß sa na základe Polybiových textov domnieva, že Agathokles pochádzal z nízkych pomerov a k moci sa vypracoval až za vlády Ptolemaia IV.HUẞ, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 460. Polybios cituje hanlivé vyjadrenia, podľa ktorých bola jeho matka Oinanthé hráčkou na strunový nástroj sambyke a sestra Agathokleia slúžkou.Polybios, Historíai 15, 25, 32; Plutarchos (Kleomenes 33, 2) ju označuje za dohadzovačku.

Podľa Plutarcha prišli Agathokles a jeho sestra do Egypta zo Samu počas vlády Ptolemaia III.Plutarchos, Amatorius 9, v: Moralia, s. 753 V mladosti slúžil Agathokles ako kráľovský čašník a neskôr sa stal blízkym spoločníkom (hetairos) a podľa dobových klebiet aj milencom kráľa Ptolemaia IV.BEVAN, Edwyn. The House of Ptolemy. London: Methuen, 1927. Chapter VII.

Kariéra za Ptolemaia IV. Krátko po nástupe Ptolemaia IV. na trón (221 pred Kr.) bol Agathokles prijatý medzi kráľových „priateľov“ (filoi). Od roku 219 pred Kr. riadil spolu so Sósibiom egyptskú politiku a zohral kľúčovú rolu pri reorganizácii armády pred víťaznou bitkou pri Rafii (217 pred Kr.) proti Seleukovcom. Hoci bol politickým architektom úspechu, Polybios mu vyčítal osobnú zbabelosť, pretože sa ťaženia priamo nezúčastnil.Polybios, Historíai 5, 83, 3; 15, 34, 3.

Jeho postavenie na dvore bolo neotrasiteľné vďaka sestre Agathokleii, ktorá zostala kráľovou favoritkou aj po jeho sobáši s Arsinoé III. v roku 220 pred Kr. Agathokles zastával prestížne funkcie: v rokoch 216/215 pred Kr. pôsobil ako kňaz Alexandrovho kultu, v rokoch 207/206 pred Kr. je doložený ako vlastník rozsiahlych pozemkov.

S kráľom ho spájali aj literárne záujmy; napísal komentár k tragédii Adonis, ktorú zložil sám panovník.Scholion k Aristofanovmu dielu Thesmoforiazousai 1059. Podľa historika Edwyna Bevana však Agathokles v tomto období pôsobil skôr v tieni skúsenejšieho Sósibia, ktorý bol skutočným mozgom ptolemaiovskej administratívy.

Regentstvo Ptolemaia V. Po smrti Ptolemaia IV. v lete roku 204 pred Kr. Agathokles a jeho spojenci udalosť niekoľko dní tajili, aby mohli vyplieniť kráľovskú pokladnicu. Následne sformovali sprisahanie so Sósibiom s cieľom udržať sa pri moci ako regenti maloletého Ptolemaia V. Mnohí historici (vrátane Günthera Hölbla) sa nazdávajú, že kráľ pôvodne určil za regentku kráľovnú Arsinoé III., čo viedlo k palácovému prevratu.HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London: Routledge, 2001, ISBN 0-415-20145-4, s. 134.

Arsinoé III. bola na príkaz regentov zavraždená Filammónom, čím sa odstránila najväčšia prekážka ich moci. Pri oficiálnom vyhlásení nového kráľa pred vojskom Agathokles prečítal pravdepodobne sfalšovaný testament a demonštratívne vystavil urny s popolom kráľovského páru (v urne kráľovnej však bolo podľa svedkov len korenie).Polybios, Historíai 15, 25, 3–7. Sósibios krátko po tomto akte zomrel za nejasných okolností, čo Agathoklovi umožnilo prevziať absolútnu moc.

Agathokles sa pokúsil stabilizovať svoju pozíciu darmi pre armádu a diplomatickými misiami: Pelops bol vyslaný k Antiochovi III., aby naliehal na dodržiavanie mieruHUẞ, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 477 n. Ptolemaios (syn Sósibia) k macedónskemu Filipovi V. dojednať sobášnu zmluvu, Ptolemaios z Megalopolisu do Rímu, aby si zabezpečil podporu senátu.

Napriek tejto snahe jeho vplyv upadal. Filip V. a Antiochos III. uzavreli tajnú dohodu o rozdelení egyptských dŕžav, zatiaľ čo Agathokles v Alexandrii čelil rastúcej nenávisti. Podľa antických prameňov sa v čase hlbokej krízy štátu namiesto vládnutia oddával pitkám a rozmarom, čím definitívne stratil dôveru vojska aj ľudu.

Pád Agathoklovo regentstvo ukončila vojenská vzbura na jeseň roku 203 pred Kr., ktorú podnietil vojenský veliteľ Tlepolemos. Ten bol po smrti Ptolemaia IV. vymenovaný za stratéga (vojenského miestodržiteľa) kľúčovej hraničnej pevnosti Pélousion (starogr. Πηλούσιον) a priľahlej oblasti. Hoci ho regenti pôvodne považovali za dôveryhodného, Tlepolemos očakával podiel na moci v kráľovskej rade. Keď sa jeho ambície nenaplnili, rozhodol sa Agathokla zosadiť, pričom si systematicky zaväzoval vojakov pod svojím velením.Polybios, Historíai 15, 25, 25-30; HUẞ, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. s. 479.

Agathokles sa pokúsil Tlepolema zdiskreditovať obvinením z vlastizrady a spolupráce s Antiochom III., no neuspel. Napätie vyvrcholilo v Alexandrii, kde Agathokles predstúpil pred „macedónske“ jednotky s malým kráľom v náručí, obviňujúc Tlepolema z túžby po korune. Vojaci však zostali ľahostajní a situáciu zhoršila blokáda zásobovania mesta, ktorú nariadil Tlepolemos. Agathokles navyše pobúril verejnosť potupným uväznením Tlepolemovej svokry Danaé.Polybios, Historíai 15, 26 n.; HUẞ, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. s. 480 n.

V kritickom momente sa jednému z väznených odporcov, Moiragenovi, podarilo ujsť k vojsku, ktoré následne v priebehu štyroch hodín zjednotilo občanov Alexandrie v otvorenej revolte. Agathokles, uvedomujúc si stratu kontroly, nepodnikol žiadne kroky na obranu a podľa Bevana sa v tichosti utiahol k poslednej večeri.

Zavraždenie Zatiaľ čo sa matka Oinanthé modlila v chráme Démétér, Alexandria prežívala búrlivú noc plnú pochodní. Agathokles s rodinou a malým kráľom sa zabarikádovali v palácovej galérii zvanej „Flauta“. Kráľa využil ako rukojemníka, dúfajúc v lepšiu vyjednávaciu pozíciu.Polybios, Historíai 15, 29, 8 – 30, 8; HUẞ, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. s. 482 n.

Nasledujúce ráno dav prerazil palácové brány. Agathokles sa pokúsil vyjednávať o milosť a doživotný dôchodok, no vojaci trvali na vydaní kráľa. Keď bol malý Ptolemaios V. predvedený na štadión a kráľovský dvoran Sósibios (syn zosnulého ministra) získal od dieťaťa súhlas na potrestanie vrahov jeho matky, osud Agathoklovcov bol spečatený.

Agathokles bol predvedený na štadión a podľa jednej z verzií ho prebodli vlastní priatelia, aby ho ušetrili krutejšej smrti v rukách davu. Spolu s ním zahynula aj jeho manželka a syn. Nahú Agathokleiu s jej sestrami a matkou Oinanthé dav doslova roztrhal na kusy. Priateľky z detstva zavraždenej kráľovnej Arsinoé III. medzitým vyhľadali jej vraha Filammóna a v brutálnom akte pomsty ubili jeho, jeho manželku aj syna. K týmto udalostiam došlo pravdepodobne v októbri alebo novembri roku 203 pred Kr.Polybios, Historíai 15, 33; HUẞ, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. s. 485.

Referencie

Literatúra AMELING, Walter. Agathokles. In: Der Neue Pauly (DNP). Band 1, Metzler, Stuttgart 1996, ISBN 3-476-01471-1, Sp. 240. BEVAN, Edwyn. The House of Ptolemy. London: Methuen, 1927. Kapitola VII. HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. HUẞ, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. SMITH, William (ed.). Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology. Boston: Little, Brown and Company, 1867.

Pozri aj Ptolemaiovci Sósibios

Kategória:Osobnosti starovekého Egypta Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 203 pred Kr.