Kallikrates (; pôsobil cca v rokoch 272 – 250 pred Kr.) bol významný macedónsko-grécky vojenský veliteľ, diplomat a kňaz v službách egyptského kráľa Ptolemaia II. Filadelfa. Ako nauarchos ptolemaiovského loďstva zohral kľúčovú úlohu pri budovaní egyptskej námornej nadvlády v Egejskom mori a zaslúžil sa o rozvoj kráľovského kultu.Hauben, H. (2013). *Callicrates of Samos and Patroclus of Macedon*. In: *The Ptolemies, the Sea and the Nile*. s. 39–65.
Kariéra a náboženské úrady náhľad|vľavo|280px|Mapa ptolemaiovských základní v Egejskom mori (Itanos, Olous, Kyklady), ktoré Kallikrates pomáhal diplomaticky a vojensky zabezpečiť. Kallikrates pochádzal zo Samu ako syn istého Boiska. Po príchode do Alexandrie sa rýchlo vypracoval medzi najužšiu elitu ptolemaiovského dvora, kde získal prestížnu hodnosť kráľovského „priateľa“ (filoi). Jeho vplyv nebol len vojenský, ale aj nábožensko-politický, čo potvrdzuje fakt, že v štrnástom roku vlády Ptolemaia II. (272/271 pred Kr.) bol vymenovaný za kňaza Alexandra Veľkého. Zároveň sa stal historicky úplne prvým kňazom novozaloženého štátneho kultu „Súrodeneckej bohyne“ Arsinoé II., čo z neho urobilo kľúčovú postavu pri formovaní dynastickej propagandy Ptolemaiovcov.Turner, E. G. (1955). *The Hibeh Papyri*. Part II, London, č. 199.
Približne v rokoch 270 až 250 pred Kr. zastával úrad najvyššieho veliteľa flotily (nauarchos). V tomto období sa zúčastnil na strategickej diplomatickej misii na Krétu, ktorá predchádzala vypuknutiu Chremónidovej vojny. Spolu s ďalšími ôsmimi vyslancami (medzi ktorými bol aj neskorší nauarchos Patroklos) upevňoval egyptský vplyv v kľúčových mestách ostrova. V krétskom meste Olous bol za svoje zásluhy poctený titulom dobrodinca a získal čestné občianstvo (proxenia). Podobné pocty mu preukázali aj mestá Itanos, Pafos či Kourion, kde boli na jeho počesť vztýčené sochy, čo dokumentuje rozsah jeho diplomatickej autority v celom východnom Stredomorí.Huss, W. (2001). *Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.* Beck, München, s. 298.
Stavebná činnosť a kulty Kallikrates bol známy ako štedrý mecén a zakladateľ dôležitých kultových miest: Chrám na myse Zefyrion: Neďaleko Alexandrie nechal postaviť chrám zasvätený Arsinoé II., ktorá tu bola uctievaná ako bohyňa Afrodita. Tento chrám sa stal jedným z najvýznamnejších pútnických miest helenistického Egypta a jeho založenie oslávil vo svojich básňach aj básnik Poseidippos.Bing, P. (2003). *Posidippus and the Admiral: Kallikrates of Samos*. In: *Greek, Roman, and Byzantine Studies* 43, s. 243–266. Chrám v Kanópe: Okolo roku 257 pred Kr. nariadil výstavbu chrámu pre egyptských bohov Isis a Anubida, čo dokumentuje snahu gréckych elít integrovať sa do domáceho egyptského náboženského prostredia.Fischer-Bovet, C. (2014). *Army and Society in Ptolemaic Egypt*. Cambridge University Press, s. 352. Pamätníky v Olympii: V gréckej Olympii nechal vztýčiť monumentálne sochy kráľa Ptolemaia II. a kráľovnej Arsinoé II. na podstavcoch širokých až 24 metrov, čím demonštroval moc ptolemaiovskej dynastie priamo v srdci pevninského Grécka.Finley, M. I. & Pleket, H. W. (2012). *The Olympic Games: The First Thousand Years*. s. 51.
Druhá sýrska vojna a pôsobenie na mori Počas svojej dvadsaťročnej kariéry v čele ptolemaiovského loďstva (cca 270 – 250 pred Kr.) čelil Kallikrates rastúcej sile macedónskych a seleukovských konkurentov. Počas druhej sýrskej vojny (260 – 253 pred Kr.) velil ptolemaiovskému loďstvu v Egejskom mori. V tejto kampani však Egypt utrpel niekoľko strategických porážok od spojených síl seleukovského kráľa Antiochos II. a macedónskeho kráľa Antigona II. Gonata, čo postupne oslabilo egyptskú námornú nadvládu.Laale, H. W. (2011). *Ephesus (Ephesos): An Abbreviated History*. Bloomington: WestBow Press, s. 125.
Z roku 257 pred Kr. sa zachoval list jeho agenta Zoila adresovaný ptolemaiovskému ministrovi financií Apolloniovi, v ktorom Kallikrates žiada o vyplatenie výnosov z námornej dane (naulon) pre potreby loďstva, čo svedčí o jeho priamom vplyve na hospodársku správu ozbrojených síl.v ktorom Kallikrates žiada o vyplatenie výnosov z námornej dane (naulon) pre potreby loďstva, čo svedčí o jeho priamom vplyve na hospodársku správu ozbrojených síl
Literárne a archeologické pramene Postava Kallikrata je výnimočne dobre zdokumentovaná vďaka papyrusovým nálezom a epigrafike. Okrem administratívnych listov sa o ňom zmieňuje aj básnik Poseidippos, ktorý vo svojich epigramoch oslavuje nielen ním založený chrám na myse Zefyrion, ale aj Kallikratove diplomatické a vojenské úspechy. Jeho meno sa nachádza aj na podstavcoch sôch, ktoré mu boli na znak úcty postavené na ostrovoch Délos, Pafos a Kourion.
Referencie
Literatúra
Hauben, Hans: *Callicrates of Samos and Patroclus of Macedon, champions of Ptolemaic thalassocracy*. In: *The Ptolemies, the Sea and the Nile*. Cambridge University Press 2013, s. 39–65. ISBN 9781107033351. Hauben, Hans: *Callicrates of Samos. A Contribution to the Study of the Ptolemaic Admiralty*. In: *Studia Hellenistica* 18. Löwen 1970. Bing, Peter: *Posidippus and the Admiral: Kallikrates of Samos in the Milan Epigrams*. In: *Greek, Roman, and Byzantine Studies* 43, 2003, s. 243–266. Huss, Werner: *Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.* Beck, München 2001. ISBN 3-406-47154-4.
Pozri aj Ptolemaiovci Chremónidova vojna Sýrske vojny
Kategória:Osobnosti starovekého Egypta Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Grécka