Aratos zo Soloi (Aratos ho Soleus; * cca 315 pred Kr., Soloi – † cca 240 pred Kr., Pella) bol významný starogrécky didaktický básnik, predstaviteľ raného helenizmu. Jeho najslávnejšie dielo, astronomická báseň Javy na nebi (Fainomena), patrilo v antike k najčítanejším literárnym dielam a stalo sa kánonom pre opis súhvezdí v európskej kultúre.

Biografia Podľa životopisca Asklépiada z Myrleie sa narodil v kilickom meste Soloi (niektoré zdroje uvádzajú Tarsos) ako syn Mnasea a Letofily.Arato di Soli: Fenomeni e pronostici, ed. G. Zannoni. Milano : Sansoni, 1948, s. VII. Pochádzal z vznešenej rodiny a mal troch bratov: Myria, Kallondu a Aténodóra (ktorého básnik nazýval „Eufranór“ – esilarujúci).

Aratos, ktorého antickí autori titulovali ako „kozmického filozofa a homérskeho básnika“, študoval v Efeze u Menekrata a na ostrove Kos u Filéta. Neskôr v Aténach nadviazal blízky vzťah so stoickým filozofom Zenónom z Kitia a básnikom Kallimachom.

Väčšinu života strávil na dvore macedónskeho kráľa Antigona II. Gonatata, kde pôsobil ako dvorný básnik. Tu sa pod vedením Dionýzia z Herakleie venoval aj filológii – kritickej revízii textov Homérových eposov Ilias a Odyssea. Istý čas pôsobil aj v Sýrii u kráľa Antiocha I., no napokon sa vrátil do Pelly, kde zomrel. V roku 2021 bola v Turecku objavená jeho monumentálna hrobka. Jeho fyzická podoba sa zachovala vďaka soche uloženej v múzeu Louvre.Arato: Fenòmenos. Madrid : Editorial Gredos, 1993, s. 14.

Dielo Aratos bol veľmi plodným autorom, no z jeho rozsiahlej tvorby sa zachovali len zlomky, s výnimkou jeho hlavného diela.

Menšie a stratené diela Jeho tvorba odrážala alexandrijský vkus a zahŕňala rôzne žánre: Iatriká (Ἰατρικά): Báseň s medicínskou tematikou, v ktorej opisoval anatómiu ľudskej lebky. Hymny: napríklad Hymnus na Pana, napísaný okolo roku 276 pred Kr. Epigramy a listy: Zbierka epigramov známa ako Miscellaneé (Katà leptón) a list adresovaný stoikovi Zenónovi. Filologické práce: Kritické vydanie Odysei, známe aj ako „Arateia“.

Javy na nebi (Fainomena) náhľad|Aratos a symboly zverokruhu na stredovekej ilustrácii. náhľad|Vydanie diela Phaenomena z roku 1600.

Didaktická báseň pozostáva z 1154 veršov rozdelených na dve časti: samotné Javy na nebi (Phainomena) a Predpovede počasia (Diosemeîa). Aratos v nej prebásnil astronomické teórie Eudoxa z Knidu na žiadosť kráľa Antigona, ktorý mu údajne povedal: „robíš Eudoxa vznešenejším tým, že odievaš jeho slovo do veršov.“Asklépiades z Myrleie, Vita Arati. In: Maass, E.: Commentariorum in Aratum reliquiae. Berlin : Weidmann, 1898, s. 7–12.

Štruktúra a obsah Proém (vv. 1 – 18): Báseň otvára slávne vzývanie Dia a Múz. Autor zdôrazňuje, že Zeus napĺňa všetky miesta, cesty i moria a že ľudia sú jeho potomkami. Zeus určuje ročné obdobia a dáva ľuďom znamenia na prácu.Douglas Kidd: Aratus: Phaenomena, Cambridge : Cambridge University Press, 1997, ISBN 978-0-521-58230-8, s. 162–164. Opis súhvezdí (vv. 19 – 450): Podrobný katalóg hviezdnej oblohy: Severná obloha: Dve Medvedice (Kynosúra a Heliké), Drak, Kľačiaci, Koruna, Hadonos so Hadom, Pastier (Boótés) s hviezdou Arktúr, Panna (stotožňovaná s bohyňou Diké).Jean Martin: Aratos. Phénomènes, Paris : Les Belles Lettres, 1998, ISBN 978-2-251-00470-9, s. 45–50. Zverokruh a okolie: Blíženci, Rak, Lev, Povozník s hviezdou Capella, Býk s Hyádami, Kefeus, Kasiopeja, Andromeda, Pegas, Baran, Ryby, Perzeus a sedem Plejád. Južná obloha: Oriónov pás, Lýra, Labuť, Vodnár, Kozorožec, Strelec, Orol, Delfín, Veľký pes so Síriom, Zajac, loď Argó, Veľryba, Eridanus, Kentaur, Hydra, Pohár, Havran a Malý pes.

náhľad|Nebeské sféry podľa Arata na ilustrácii Andreasa Cellaria (1661).

Nebeské kruhy (vv. 462 – 558): Opis Mliečnej cesty, obratníka Raka, obratníka Kozorožca, rovníka a zvieratníkového kruhu. Tieto kruhy slúžili na určovanie ročných období a kalendára. Meteorologická časť (vv. 773 – 1154): Aratos rozoberá slnečný rok, lunárny mesiac a Metonov cyklus. Prináša predpovede počasia založené na správaní zvierat a nebeských úkazoch, užitočné pre roľníkov a námorníkov.

Literárny vplyv a dedičstvo Aratovo dielo malo v staroveku nesmierny ohlas. Hoci astronóm Hipparchos z Nikáie kritizoval jeho vedecké nepresnosti, literárni kritici oceňovali Aratovu schopnosť umelecky spracovať technickú a „suchú“ matériu podľa princípov alexandrijskej školy (stručnosť a vycibrenosť).

Rímska literatúra: Jeho proém (úvod) inšpiroval Lucretia pri písaní De rerum natura. Druhá časť básne (predpovede počasia) poslúžila ako vzor pre Vergíliove Georgiky. Do latinčiny dielo preložili Cicero, Germanicus a Avienus. Ovidius prorokoval, že „Aratova sláva bude žiť dovtedy, kým budú svietiť slnko a mesiac“.Rostagni, A. (1929): Arato. In: Enciclopedia Italiana, zv. 2. Kresťanstvo: Aratos je jedným z mála pohanských autorov citovaných v Novom zákone. Apoštol Pavol vo svojej reči na Areopágu v Aténach cituje piaty verš Aratovho diela: „Lebo sme aj jeho rod“ (). Stredovek a arabský svet: V 9. storočí nechal chalífa Al-Ma’mún vyhotoviť arabský preklad diela. Aratov katalóg súhvezdí prenikol cez latinskú a arabskú tradíciu do moderných názvov súhvezdí.

Pamiatka Jeho meno nesie mesačný kráter Aratus a planétka 12152 Aratus.

Referencie

Literatúra

Iné projekty

Externé odkazy Phaenomena et prognostica (Leiden, 1600) (digitalizované dielo)

Kategória:Básnici starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.