Budova Banského riaditeľstva (), známa aj ako Dom baníka () je budova bývalého riaditeľstva Pernických baní z prvej polovice 20. storočia, ktoré sa nachádza v meste Pernik v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Budova je jedným zo symbolov mesta Pernik. Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Lokalita Celkový pohľad na prednú východnú fasádu budovy|náhľad|vľavo Budova Banského riaditeľstva sa nachádza na na námestí „Sv. Ivan Rilski“ (, doslova námestie svätého Ivana Rilského) č. 1 v centrálnej časti mesta Pernik. Budova stojí oproti stavbám pernickej radnice, Chrámu svätého Ivana Rilského, pamätníku baníka a starých vchodov do podzemných šácht (v ktorých sa dnes nachádza Podzemné banské múzeum), pričom s týmito ďalšími stavbami vytvára jedinečný architektonický súbor.
Na mieste sa pred výstavbou nachádzalo niekoľko menších budov, pričom jedna z nich bola budova starej pernickej pošty.
Dejiny Pohľad na vchod do budovy|náhľad|vľavo História budovy sa začala v roku 1928, keď pernická baňa vyhlásila architektonickú súťaž na projekt budovy. Podmienkou súťaže bolo, že sa jej mohli zúčastniť len bulharskí architekti. Víťazný architektonický projekt pochádzal od súkromnej architektonickej kancelárie architektov Kostu Nikolova a Iliju Popova. Budova Banského riaditeľstva v Perniku bola následne postavená v roku 1932 ako sídlo Autonómnych baní Pernik, ktoré v tom čase spravovali 83% všetkých baní na území Bulharska. To v tom čase predstavovalo všetky bulharské bane, ktoré spadali pod správu štátu.
V roku 1989 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky. V roku 2004 boli vtedajšie Bane Pernik privatizované a budova sa stala súkromným majetkom. V roku 2022 budovu spätne odkúpil štát, ktorý ju dal do správy mesta Pernik. Budova bola odkúpená za sumu 7 514 000 levov a štátnym majetkom sa opätovne stala 28. októbra. V roku 2023 bol pamiatkový štatút stavby zmenený na kultúrnu pamiatku národného významu.
V súčasnosti sa v budove nachádza múzejná expozícia a kancelárie mestského zastupiteľstva. V slávnostnej sieni budovy zasadá mestská rada Perniku a konajú sa v nej aj iné oficiálne podujatia.
Charakteristika Detailný pohľad na banícky symbol z výzdoby fasády|náhľad|vľavo Autormi projektu budovy boli architekti Kosta Nikolov a Ilija Popov.
Budova je trojposchodová a je postavená na ploche 1634 metrov štvorcových. Pôvodne bola zastavaná plocha ešte o niečo väčšia, ale rozhodnutím správnej rady boli neskôr odstránené dve zadné krídla budovy, ktoré zaberali plochu 400 metrov štvorcových.
Exteriér Exteriér budovy je postavený v neoklasicistickom slohu, pričom fasády budovy sú zdobené baníckymi symbolmi.
Na streche v centrálnej časti prednej fasády budovy sa nachádza hodinová veža. Vo veži je umiestnený unikátny hodinový mechanizmus značky „Breguet“, ktorým sú hodiny vo veži prepojené s ďalšími tridsiatimi hodinami v budove. Hodinový mechanizmus pracuje na elektomechanickom princípe.
Vo vnútrobloku budovy sa nachádzajú dve nádvoria, ktoré osvetľujú priestory interiéru prirodzeným svetlom.
Interiér Interiér je zmesou viacerých architektonických štýlov, pričom zastúpené sú neogotika, národný romantizmus, novorenesancia a art deco.
Hlavná vstupná hala je navrhnutá s centrálne umiestneným monumentálnym schodiskom, rozvetveným na dve časti. Je osvetlená dvoma rozmernými oknami, ktoré sú vertikálne rozdelené a vo vrchnej časti sú ukončené lomeným oblúkom. Lomené oblúky sú použité aj na iných miestach interiéru v inej forme, pričom tento prvok vykazuje vplyv neogotiky.
Časti interiéru sú obložené farebným mramorovým obkladom, ktorý je vyrobený z prírodného mramoru. Farebná paleta vstupnej haly a chodieb vychádza práve z farby mramoru, pričom je vyvedená v svetložltej a tmavozelenej farbe. V iných častiach budovy sú steny chodieb obložené smaltovanými dlaždicami so špeciálnou glazúrou v jasných farbách. Mramor bol za týmto účelom privezený z Talianska a keramické dlaždice z Československa.
Stropy sú pokryté sadrovou štukou so sochárskou výzdobou s bohatými detailmi, ktorá je farbená pre väčší pocit trojrozmernosti. Pilastre a stĺpy v budove sú zakončené bohato zdobenými hlavicami.
Reprezentatívne sály sú vyzdobené zachovanými autentickými farebnými textilnými tapetami. V niektorých stenách miestností sú použité ako dekoratívny prvok neorenesančné apsidy.
Múzejná expozícia Budova je v súčasnosti voľne dostupná a je v nej niekoľko expozičných objektov. Na prvom poschodí je možné vidieť bývalú tanečnú sálu, ktorá dnes slúži ako obrazová galéria, a výstavu tzv. kukerských kostýmov (kukeri sú karnevalová maškaráda v juhovýchodnej Európe).
Na medziposchodí nad schodiskom vedúcim na druhé poschodie je možné vidieť luster vyrobený z leteckého motora, ktorý bol darom pre baníkov od veliteľstva bulharského vojenského letectva. Luster bol baníkom venovaný ako prejav vďaky, keďže pernickí baníci v priebehu 30. rokov 20. storočia organizovali finančnú zbierku na kúpu stíhacieho lietadla pre bulharskú armádu.
Na druhom poschodí je možné vidieť samotné koridory v budove, ktoré sa vyznačujú jedinečnou architektúrou, a taktiež nahliadnuť do priestoru nádvorí stavby. Okrem toho sa na druhom poschodí nachádza obradná sieň, ako aj kancelárie primátora a krajského guvernéra. Tieto miestnosti sú však uzamknuté a je možné ich navštíviť len s predchádzajúcim povolením príslušných inštitúcií.
V budove sa nachádza taktiež expozícia venovaná baníctvu.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1989 je budova vedená ako kultúrna pamiatka a od roku 2023 ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Perniku Kategória:Múzeá v Bulharsku Kategória:Galérie v Bulharsku Kategória:Administratívne budovy v Bulharsku Kategória:Architektúra z 1932 Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Neoklasicistické stavby v Bulharsku