Friedrich von Amerling (* 14. apríl 1803, Viedeň† 14. január 1887, Viedeň) bol rakúsko-uhorský portrétista na dvore Františka Jozefa. Dvorným maliarom bol v rokoch 1835 až 1880. Spoločne s Ferdinandom Georgeom Waldmüllerom je tiež považovaný za jedného z najvýznačnejších rakúskych portrétistov 19. storočia. náhľad|Posledný autoportrét, okolo 1880, Lichtenštajnské múzeum
Životopis Narodil sa na predmestí Viedne ako syn výrobcu zlatých a strieborných drôtov Franza Amerlinga a jeho manželky Terezy Karglovej. V rokoch 1815 – 1824 študoval maliarstvo na viedenskej Akadémii výtvarných umení, v rokoch 1824 – 1826 pokračoval v štúdiu portrétnej maľby u Josefa Berglera na pražskej Akadémii výtvarných umení. V rokoch 1827 – 1828 sa zdržiaval v Londýne, kde študoval portrétnu galériu a inšpiroval ho portrétista Thomas Lawrence. Potom odcestoval do Paríža, kde študoval pri Horacovi Vernetovi, a následne do Ríma, kde sa priatelil s okruhom nazarénov. Po návrate do Viedne od roku 1828 pôsobil ako portrétista éry biedermeieru, predovšetkým veľkoburžoázie, dvorskej šľachty (napríklad Liechtensteinovcov alebo kniežacej rodiny Potockých) a cisárskej rodiny Habsburských.
Za svojho života navštívil mnoho európskych aj mimoeurópskych štátov. V roku 1836 a 1838 odcestoval do Talianska, v roku 1838 do Holandska, v rokoch 1840 – 1843 zdržiaval v Ríme, v roku 1882 navštívil Španielsko, v roku 1883 Anglicko, roku 1884 Grécko, roku 1885 Škandináviu a v 1843 Egypt a Palestínu. Bol štyrikrát ženatý: prvýkrát s Antoniou Kaltenthalerovou, ktorá v roku 1843 zomrela, následne s Katherinou Heisslerovou, s ktorou sa rozviedol, v roku 1857 sa zasnúbil s Emiliou Heinrichovou, s ktorou žil až do jej smrti v roku 1880 a až do roku 1881 žil so svojou štvrtou ženou Mariou Nemetschkeovou.
V roku 1878 ho cisár František Jozef I. vyznamenal Radom železnej koruny III. triedy a zároveň ho povýšil do šľachtického stavu.Leubnerová Š, 2016, s. 93 Potvrdil tak jeho významnú pozíciu viedenského dvorského maliara. Amerling sa spoločensky aj priateľsky stýkal s mnohými osobnosťami, najmä spisovateľmi, vrátane židovských (napríklad s Ludwigom Augustom Franklom, ktorý napísal jeho životopis) a s hudobníkmi (napr. s Franzom Lisztom).
V roku 1858 získal hrad Gumpendorf, ktorý vybavil cennými umeleckými predmetmi. Ďalej mal domček s ateliérom vo viedenskej štvrti Neubau, ktorý dnes pod názvom Amerlinghaus slúži ako jeho múzeum.
Dielo Amerlingovo dielo obsahuje 1000 prác, prevažne portrétov vykonaných olejomaľbou, takmer 30 autoportrétov a kresieb. Jeho romantické obrazy sú v súčasnosti stále viac cenené, ako napovedajú aukčné ceny jeho diel z posledných dvadsiatich rokov. Napríklad Dievča v slamenom klobúku bolo roku 2007 vo viedenskom Dorotheu vydražené za 1,5 milióna euro. Väčšina jeho prác je vystavená vo verejne prístupných zbierkach. V Rakúsku predovšetkým vo Viedni, to sú Lichtenštajnské múzeum, Arsenal a Rakúska galéria v paláci Belvedere, ďalej múzeum Joanneum v Grazi, Dolnorakúske múzeum Sankt Pölten, z ostatných zbierok najmä galérie vo Varšave a v Budapešti.
Galéria
Referencie
Literatúra Šárka Leubnerová (ed.), Umění 19. století, s. 93, Národná galéria v Prahe 2016,
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Osobnosti z Viedne Kategória:Rakúski maliari Kategória:Rakúski portrétni maliari Kategória:Dvorní maliari Kategória:Maliari biedermeiera Kategória:Nositelia Radu železnej koruny Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení vo Viedni Kategória:Pochovaní na Viedenskom ústrednom cintoríne