Vyhladzovací tabor Chełmno alebo nem. Kulmhof (nem. Vernichtungslager Kulmhof) bol nacistický vyhladzovací tábor 50 km severne od dnešného poľského mesta Lodž, neďaleko obce Chełmno nad Nerem (nem. Kulmhof am Ner).
Kulmhof bol prvým z vyhladzovacích táborov nacistického Nemecka, ktoré boli vytvorené po obsadení Poľska.Laqueur, W. (Editor), The Holocaust Encyclopedia. Yale University Press, New Haven, 2001, s. 115 V roku 1939 Nemecko pripojilo túto oblasť k novému územiu Reichsgau Wartheland. Tábor, ktorý bol určený výlučne na masové vraždenie, fungoval od 8. decembra 1941 do 11. apríla 1943, súbežne s operáciou Reinhard počas najsmrteľnejšej fázy holokaustu. Následne bol vyprázdnený ale opäť sprevádzkovaný od 23. júna 1944 do 18. januára 1945 na vraždenie Židov z geta Litzmannstadt. Obete v tábore boli vraždené pomocou pojazdných plynových komôr (nem. Gaswagen) v špeciálne upravených nákladných automobiloch Opel Blitz a Magirus. Obete sa zadusili výfukovými plynmi cestou z miesta zhromaždiska pri kaštieli, ktorý tvoril hlavnú budovu tábora a miestom masových hrobov. Vzhľadom na poruchovosť týchto automobilov boli v prípade ich nefunkčnosti obete na konečnom mieste vraždené strelnými zbraňami.
V tábore bolo zavraždených minimálne 152 000 ľudí, čo by z neho robilo piaty najsmrteľnejší vyhladzovací tábor po Osvienčime, Treblinke, Bełżci a Sobibóre. Západonemecká prokuratúra však s odvolaním sa na nacistické údaje počas chełmských procesov v rokoch 1962 – 1965 vzniesla obvinenia v súvislosti s najmenej 180 000 obeťami. Poľské oficiálne odhady v ranom povojnovom období naznačovali oveľa vyššie čísla, až do celkového počtu 340 000 mužov, žien a detí. Múzeum obetí v Chełmne uvádza počet obetí okolo 200 000, z ktorých drvivá väčšina boli Židia zo stredozápadného Poľska, spolu s Rómami z tohto regiónu, ako aj zahraničnými Židmi z Maďarska, Čiech a Moravy, Nemecka, Luxemburska a Rakúska, ktorí boli do Chełmna transportovaní cez lodžské geto. Boli tu taktiež vraždení sovietski vojnoví zajatci.
V lete 1944 bol napriek predošlej likvidácii tábor znovu obnovený. V septembri 1944 priviezla SS nové Sonderkomando 1005 zložené zo židovských väzňov spoza hraníc okresu Wartheland, aby exhumovalo a spopolnilo zostávajúce telá a odstránilo dôkazy o operáciách hromadného vyvražďovania. O mesiac neskôr, keď bola väčšina práce hotová, SS popravila približne polovicu tohto 80-členného oddielu. Plynové vozidlá boli odoslané späť do Berlína. Zostávajúci židovskí robotníci boli popravení tesne pred nemeckým ústupom z vyhladzovacieho tábora v Chełmne 18. januára 1945, keď sa blížila sovietska armáda. Sovietske jednotky do tábora dorazili o dva dni neskôr. Jediný koho našli živého bol 15-ročný židovský väzeň Simon Srebnik, ktorý prežil posledné popravy so strelnou ranou na hlave.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Nacistické koncentračné tábory Kategória:Vzniklo v 1941 Kategória:Zaniklo v 1944