Filétas (často aj Filitas) z Kosu (Filétas ho Kóos; * cca 340 pred Kr., Kos – † cca 285 pred Kr., Kos) bol starogrécky učenec a básnik ranného obdobia helenizmu.Bulloch, A. W.: Hellenistic Poetry. In: The Cambridge History of Classical Literature, Vol. 1. Cambridge University Press, 1985, s. 4. Pôsobil v Alexandrii a bol vymenovaný za vychovávateľa následníka trónu Ptolemaia II. Filadelfa. Bol známy svojou štíhlou a krehkou postavou; Athénaios ho neskôr karikoval ako učenca, ktorý bol tak ponorený do štúdia, až z toho chradol a napokon zomrel.Bing, P.: Philitas of Cos. In: The Oxford Classical Dictionary. Oxford University Press, 2012.
Filétas bol prvým veľkým spisovateľom, ktorý v sebe spájal osobnosť učenca a básnika (tzv. poeta doctus). Jeho povesť pretrvala po stáročia najmä vďaka jeho priekopníckemu štúdiu slovnej zásoby a elegického metra. Jeho lexikografické dielo Miešané glosy (alebo Neusporiadané glosy) vysvetľovalo význam zriedkavých literárnych výrazov vrátane tých, ktoré používal Homér. Jeho poézia, najmä elegická báseň Démétér, bola u antických autorov vo veľkej úcte. Väčšina jeho diel sa však zachovala len vo fragmentoch.
Biografia Pôvod a mená Antické pramene uvádzajú básnikovo meno v rôznych podobách. Najstarší doložený zápis na ostrove Kos je v tvare Filítas (), zatiaľ čo v dórskom nárečí sa staršie písalo Filétas (). Tvar Filétas () s prízvukom na poslednej slabike sa objavuje až v rímskom období.Sbardella, L.: Philitas of Cos. In: Cancik, H. – Schneider, H. (Eds.): Brill's New Pauly, Vol. 11. Leiden: Brill, 2007, s. 49–50. ISBN 978-90-04-14216-9.Spanoudakis, K.: Philitas of Cos. Leiden: Brill, 2002, s. 19–22.
O Filétovom živote sa zachovalo len málo priamych svedectiev. Podľa antických správ pochádzal z ostrova Kos v Egejskom mori. Jeho žiak Theokritos uvádza, že Filétovým otcom bol Télefos () a matkou zrejme Euktioné (). Podľa encyklopédie Suda sa narodil okolo roku 340 pred Kr. a svoje postavenie na Kose si vybudoval v rokoch 309 – 308 pred Kr. V tom čase, počas vojny diadochov, ostrov Kos ovládol Ptolemaios I. Sótér, ktorého syn Ptolemaios II. Filadelfos sa tu v roku 308 pred Kr. aj narodil. Ostrov bol neskôr obľúbeným letoviskom alexandrijských vzdelancov.Sandys, J. E.: A History of Classical Scholarship. Cambridge University Press, 1903, s. 118–119.
Pôsobenie v Alexandrii a na Kose Filétas bol vymenovaný za vychovávateľa (tútora) mladého Ptolemaia II., čo naznačuje, že sa okolo roku 297/296 pred Kr. presťahoval do Alexandrie, kde vyučoval rétoriku a literárne vedy. Je možné, že učil aj Ptolemaiovu staršiu sestru Arsinoé II.. Hoci neskorší tútori kráľovských detí z dynastie Ptolemaiovcov zvyčajne stáli aj na čele Alexandrijskej knižnice, nie je isté, či túto funkciu zastával aj Filétas. Okrem kráľovských zverencov boli jeho žiakmi aj básnici Hermésianax a Theokritos, ako aj významný gramatik a filológ Zénodotos z Efezu.
Koncom 90. rokov 3. storočia pred Kr. sa Filétas vrátil na Kos. Tam pravdepodobne strávil posledné desaťročie svojho života v kruhu intelektuálov a básnikov, medzi ktorými boli Aratos zo Soloi, Hermésianax a Theokritos.
V básňach Hermésianaka sa spomína socha zobrazujúca „Filéta spievajúceho o vrtkej Bittis“. Ovidius túto ženu nazýva „Battis“. Tradične sa predpokladá, že Bittis bola Filétovou milenkou a inšpiráciou pre jeho milostnú poéziu. Existuje však aj výklad, že toto meno (súvisiace s významom „bľabotanie“) mohlo byť humornou personifikáciou Filétovej vášne pre vzácne slová.
Výzor a smrť Filétas bol známy svojou extrémne štíhlou a neduživou postavou. Zomrel pravdepodobne v 80. rokoch 3. storočia pred Kr. na rodnom ostrove. Podľa Hermésianaka mu obyvatelia Kosu postavili sochu pod platanom, ktorá ho znázorňovala ako muža „vyčerpaného (štúdiom) všetkých slov a nárečí“. Súčasník Poseidippos uvádza, že Ptolemaios II. si u sochára Hekataia objednal bronzovú sochu Filéta v starobe, ktorá sa vyhýbala hrdinským ideálom a realisticky zachytávala „puntičkárskeho starca“.Stewart, A.: Posidippus and the truth in sculpture. In: Gutzwiller, K. J. (Ed.): The New Posidippus. Oxford University Press, 2005, s. 183–205.
S jeho postavou sa spájajú viaceré anekdoty. Aelianus so skepticizmom uvádza príbeh, podľa ktorého musel Filétas nosiť topánky s olovenými podrážkami, aby ho neodfúkol silnejší vietor.Aelianus: Varia Historia, IX, 14. Athénaios zasa tvrdil, že Filétas zomrel od hladu v dôsledku nadmerného sústredenia sa na logické paradoxy a chybné argumenty. Podľa neho mal Filétas na náhrobku tento nápis: „Cudzinec, ja som Filétas; zahubilo ma (paradox) Klamár a nočné starosti o večerný výskum slov.“Athénaios: Deipnosophistai.
Podľa niektorých bádateľov tento príbeh naznačuje Filétovu blízkosť k megarskej filozofickej škole, ktorá sa špecializovala na paradoxy, najmä na známy Paradox klamára. Podľa tejto tradície Filétas trpel nespavosťou a vyčerpaním pri snahe vyriešiť otázku: „Ak niekto povie: Ja klamem, hovorí pravdu alebo klame?“Spade, P. V.: Insolubles. In: Zalta, E. N. (Ed.): Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2009.
Tvorba
náhľad|upright=0.8|Papyrus z 2. storočia (Apollodórov spis O bohoch) cituje Filétovu Démétér pri výklade etymológie slova aór („meč“ alebo „kopija“).
Filétas bol autorom lexikografického diela, v ktorom vysvetľoval význam vzácnych literárnych výrazov, lokálnych dialektov a technických termínov. Tento zoznam mal pravdepodobne formu slovníka. Dielo s názvom Miešané glosy (Ataktoi glóssai; u Adkinsa uvádzané ako Neusporiadané glosy) sa stratilo, no zachovalo sa v niekoľkých fragmentoch citovaných neskoršími autormi. Príkladom, ktorý uvádza Athénaios, je slovo pella, ktoré v Boiótii znamenalo „pohár na víno“, čo je v kontraste s Homérovou Iliadou, kde tento výraz označuje „vedro na mlieko“.Bing, P.: The unruly tongue: Philitas of Cos as scholar and poet. In: Classical Philology, Vol. 98, No. 4, 2003, s. 330–348. Ďalšie odborné dielo, Herméneia (Výklad), pravdepodobne obsahovalo Filétovu exegézu Homéra a iných autorov.
Z Filétovej poézie je známych približne tridsať fragmentov a štyri konkrétne názvy diel:
Démétér: Filétovo najslávnejšie dielo napísané v elegických distichoch.Hopkinson, N.: Coi sacra Philitae. In: The Classical Review, Vol. 53, No. 2, 2003, s. 311–312. Zachované zlomky naznačujú, že spracúvalo mýtus o tom, ako bohyňa Démétér hľadala svoju dcéru Persefonu. Popisujú príchod bohyne na ostrov Kos a jej vrelé prijatie kráľovskou rodinou Méropovcov, mýtických obrov. Báseň tak slúžila ako etiologický mýtus o založení kultu Démétry na Kose. Hermés: Epická báseň alebo krátky mytologický príbeh (epyllion) písaný v hexametroch. Mala štruktúru hymnu a rozprávala o návšteve Odysea u kráľa Aiola, strážcu vetrov, a o Odyseovom tajnom vzťahu s královou dcérou Polymélou. Paignia (Hračky): Zbierka rozdelená na dve časti. Tieto básne mali formu epigramov a spracúvali aj erotické témy. Jediná zachovaná báseň pozostáva z dvoch elegických dvojverší a má štruktúru typickú pre pijacké piesne. Epigramy: Z tejto zbierky sa podarilo úplne zrekonštruovať len jeden epigram.
Je možné, že napísal aj dielo Télefos, pomenované podľa spoločníka Démétry alebo podľa jeho vlastného otca.
Z Filétovho básnického diela sa celkovo zachovalo len asi päťdesiat veršov. Nasledujúci fragment (pravdepodobne z básne Démétér) cituje autor Antigonos (často stotožňovaný s Antigonom z Karystosu) a ilustruje Filétov záujem o zložité metafory: „Srnec môže spievať, aj keď prišiel o život,“ „ak sa vyhol pichnutiu ostrého kaktusu.“
Podľa Antigona bol „kaktus“ () tŕnistá rastlina zo Sicílie. Keď na ňu srnec stúpil a poranil sa, jeho kosti vraj stuhli a boli nepoužiteľné na výrobu fláut. Práve tento paradoxný detail Filéta zaujal. Fragmenty jeho diel sa zachovali aj vďaka anthológovi Stobaiovi (11 pasáží) a ďalším antickým komentátorom, ktorí ho citovali pri skúmaní vzácnych slov použitých neskoršími autormi.Bulloch, A. W.: Hellenistic Poetry, 1985, s. 5.
Význam a vplyv
náhľad|Zlatá minca (oktadrachma) z 3. storočia pred Kr. zobrazujúca Ptolemaia II. a jeho manželku-sestru Arsinoé II. Obaja boli pravdepodobne Filétovými žiakmi.
Filétas bol najvýznamnejšou intelektuálnou postavou raného obdobia helenistickej civilizácie. Okamžite si získal uznanie ako v poézii, tak aj v literárnej vede a je považovaný za vôbec prvú osobu, ktorú antika označila prívlastkom „básnik a zároveň kritik“ (poiétés hama kai kritikos).Pfeiffer, R.: The future of studies in the field of Hellenistic poetry. In: Journal of Hellenic Studies, Vol. 75, 1955, s. 69–73. Ako vychovávateľ Ptolemaia II. mal zásadný vplyv na rozvoj alexandrijského Museionu, vedeckej inštitúcie, ktorej súčasťou bola slávna Alexandrijská knižnica. Jeho prínos výslovne uznali aj jeho nasledovníci Theokritos a Kallimachos.Bulloch, A. W.: Hellenistic Poetry, 1985, s. 5.
Jeho vedecká povesť zostala nedotknutá najmenej jedno storočie. V Aténach písal komediograf Stratón hry, v ktorých sa spoliehal na to, že publikum pozná Filétov slovník Miešané glosy. O viac ako sto rokov neskôr toto dielo kritizoval významný alexandrijský knihovník Aristarchos zo Samothráky vo svojom spise Proti Filétovi (Pros Philitan). Geograf Strabón o ňom s odstupom času napísal, že sa „preslávil súčasne ako básnik aj ako kritik“.Strabón: Geógrafika, XIV, 2, 19.
Filétas je prvým spisovateľom, ktorého dielo nesie typické znaky helenistickej poézie: pestrosť, hlbokú učenosť a pretváranie homérskych zdrojov v neepických žánroch. Priamo ovplyvnil kľúčových básnikov ako Apollónios z Rodosu a Kallimachos, ktorý ho (hoci bol jeho rivalom) vo svojich dielach citoval. Jeho básnický vplyv pretrval minimálne tri storočia; rímski básnici Augustovho obdobia v ňom videli vzor veľkej elegickej tvorby. Propertius ho spojil so svojím vzorom v známych veršoch: „Duch Kallimacha a svätyňa Filéta z Kosu, dovolte mi, prosím, vstúpiť do vášho posvätného hája.“Propertius: Elegiae, III, 1.
Rímsky rečník Quintilianus v 1. storočí zaradil Filéta hneď po Kallimachovi na najvyššie miesto medzi elegikmi.Quintilianus: Institutio Oratoria, X, 1, 58. Filétov vplyv sa predpokladá v širokej škále diel; napríklad v románe Dafnis a Chloé od Longa (2. stor. po Kr.) vystupuje postava starého pastiera menom Filétas, ktorý v záhrade rozpráva príbeh o Erotovi a zasväcuje mladých hrdinov do tajov lásky.Hunter, R.: The Novel in the Ancient World. Leiden: Brill, 1996, s. 361–386. Keďže však väčšina jeho tvorby zmizla do dvoch storočí po jeho smrti, je nepravdepodobné, že neskorší autori (po 2. storočí pred Kr.) čítali celé jeho diela; poznali skôr len vybrané fragmenty.
Portrét Dlho sa predpokladalo, že sa nezachoval žiaden autentický portrét Filéta z Kosu. V roku 1770 však bola v obci Crest (v dnešnom Francúzsku) objavená malá mramorová busta (výška 33 cm) pochádzajúca z polovice 2. storočia. Ide pravdepodobne o rímsku kópiu strateného bronzového originálu z 3. storočia pred Kr. V 19. storočí bola táto busta súčasťou zbierky maliara Pierra Gustava Girardona.
Identifikáciu tohto portrétu s Filétom z Kosu navrhla bádateľka Évelyne Priouxová, ktorá našla súvislosť medzi touto bustou a Poseidippovým popisom Filétovej sochy od Hekataia. K roku 2025 ide o jediný známy portrét tohto básnika a v súčasnosti je uložený v múzeu Louvre v Paríži.Laugier, L.: Le seul portrait connu du poète Philitas. In: Grande Galerie - Le Journal du Louvre, č. 72, jeseň 2025, s. 18–19.
Edície a publikácie Filétovo dielo bolo v modernej dobe spracované v niekoľkých kritických edíciách s komentármi:
V angličtine: Spanoudakis, K.: Philitas of Cos. Leiden: Brill, 2002. (Základná monografia s komentármi). V taliančine: Dettori, E.: Filita grammatico: Testimonianze e frammenti. Rím: Quasar, 2000. (Zamerané na lexikografické dielo). Sbardella, L.: Filita: Testimonianze e frammenti poetici. Rím: Quasar, 2000. (Zamerané na poéziu). Staršie latinské edície: Kayser, C. P.: Philetae Coi Fragmenta. Göttingen, 1793.