náhľad|Michelangelo Merisi da Caravaggio: Obrátenie svätého Pavla (1601), olej na plátne, Cerasiho kaplnka, Bazilika Santa Maria del Popolo, Rím. Konverzia označuje proces, pri ktorom jednotlivec prijme novú náboženskú identitu, zmení svoje doterajšie vyznávané náboženstvo alebo prehĺbi oddanosť viere. Z latinského conversio (obrátenie, premena) ide o prestúpenie z jednej náboženskej tradície, denominácie alebo svetonázoru na inú.
Rozlišujeme dobrovoľnú konverziu, ktorá vyplýva z osobného presvedčenia, hľadania zmyslu alebo pozitívnych skúseností, a nútenú konverziu, ktorá vzniká pod vonkajším tlakom, politickou mocou, ekonomickým nátlakom alebo hrozbou perzekúcie.
Náboženská konverzia môže byť náhla (napr. mystický zážitok) alebo postupná a často zahŕňa rituály ako krst, obriezku alebo slávnostné vyhlásenie viery. Môže ísť o zmenu v rámci jedného náboženského smeru (napr. z protestantizmu na katolicizmus) alebo o prechod medzi úplne odlišnými náboženstvami (napr. z kresťanstva na islam).
Opakom konverzie je apostáza (odpadnutie od viery).
Typy konverzie Podľa religionistu Lewisa R. Ramba sa rozlišujú tieto hlavné typy konverzie podľa miery zmeny identity:
Intenzifikácia - prehĺbenie viery v rámci existujúcej tradície (napr. z nominálneho kresťana na evanjelikálneho). Afiliácia - vstup do novej náboženskej skupiny s minimálnou predchádzajúcou väzbou (často nové náboženské hnutia). Inštitucionálny prechod - zmena denominácie v rámci rovnakého náboženstva. Zmena tradície - radikálny prechod medzi odlišnými náboženskými systémami (najčastejší význam slova konverzia). Apostáza - zavrhnutie predchádzajúcej viery (niekedy považované za opak konverzie).
Príčiny a motivácie Ľudia konvertujú z rôznych dôvodov:
Intelektuálne - presvedčenie argumentmi, štúdium posvätných textov. Mystické - náhly duchovný zážitok (napr. Damaské obrátenie sv. Pavla). Afektívne - vplyv vzťahov, manželstva alebo komunity. Experimentálne - vyskúšanie novej viery. Revivalistické - masové prebudenia a kazateľské kampane. Nútené - historicky pod tlakom politickej moci, daní alebo perzekúcie. Praktické - manželská konverzia, získanie občianstva, sociálny status.
Sociológovia ako John Lofland a Norman Skonovd rozlišujú konverziu ako dlhodobý proces alebo ako náhlu „bodku obratu“.
Konverzia v jednotlivých náboženstvách Abrahámovské náboženstvá Kresťanstvo: Konverzia je centrálna - Veľké poslanie (Mt 28,19) nabáda k evanjelizácii. Symbolizuje ju krst. Príkladom je sv. Pavol, sv. Augustín, cisár Konštantín Veľký. Islam: Konverzia (shahāda – vyznanie viery) je jednoduchá a dobrovoľná. Historicky často spojená s rozšírením kalifátov. Judaizmus: Konverzia (gijur) je náročná, vyžaduje štúdium, obriezku (u mužov) a ponorenie do mikve. Judaizmus aktívne neproselitizuje.
Ďalšie náboženstvá Budhizmus: Konverzia je skôr prijatie útočišťa v Troch klenotoch (Buddha, Dharma, Sangha). Budhizmus je misionársky. Hinduizmus: Tradične nemisionársky, konverzia je možná, ale menej formálna (napr. shuddhi).
Historické a spoločenské súvislosti Náboženská konverzia zásadne formovala dejiny ľudstva. Medzi najvýznamnejšie procesy patrila christianizácia Európy, islamizácia Blízkeho východu, šírenie budhizmu naprieč Áziou. V modernom svete je konverzia chránená slobodou náboženského vyznania (čl. 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv), no v niektorých krajinách je obmedzená alebo trestaná (napr. apostáza v niektorých islamských štátoch).
Psychologické a sociologické aspekty Konverziu často sprevádza kríza identity, hľadanie zmyslu života alebo sociálna zmena. Môže viesť k pozitívnym (nájdenie hlbšieho zmyslu života, vnútorný pokoj) aj negatívnym dôsledkom (konflikty s rodinou, stratu sociálnych väzieb alebo napätie v pôvodnej komunite).
Pozri aj Apostáza Proselytizmus Evanjelizácia Krst
Referencie
Iné projekty
Kategória:Náboženské spôsoby a správania