Chrám svätého Ména () je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z druhej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Kiustendil v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku. Je zasvätený svätému Ménovi.
Stavba má pridelený štatút kultúrnej miestneho významu.
Lokalita Chrám svätého Ména sa nachádza v západnej časti mesta Kiustendil v bývalej štvrti Gorna machala medzi ulicami „Car Osvoboditel“ a „Chadži Joakim“. Leží v bezprostrednej blízkosti novšieho rovnomenného chrámu, ktorý bol postavený v prvej polovici 20. storočia.
Dejiny Chrám bol postavený v priebehu roku 1859 ako monastiersky chrám, dnes už neexistujúceho monastiera. Po oslobodení Bulharska (1878) boli obytné budovy monastiera, ktorý sa na mieste nachádzal prerobené na útulok pre potrebných. V priebehu roku 1890 prebehla rekonštrukcia budovy.
Celkový pohľad na chrám z juhu|náhľad|vľavo
V rokoch 19021904 bola pri chráme postavená zvonica. V roku 1933 bol pri chráme postavený nový rovnomenný chrám.
V roku 1972 získala stavba štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu. V priebehu 70. rokov 20. storočia boli zbúrané bývalé obytné budovy zrušeného monastiera.
V roku 1986 prebehli na chráme reštauračné práce. Práce prebehli pod vedením architekta Julija Fărkova.
Charakteristika V pôvodnej podobe z roku 1859 bol chrám konštrukcia z drevených dosiek, pričom medzery boli vyplnené hlinou a následne boli steny omietnuté. Strecha bola škridlová. V rámci rekonštrukcie v roku 1890 boli steny nahradené tehlovými a vymenená bola aj strecha chrámu.
Chrám je postavený ako trojloďová pseudobazilika bez nartexu. V centrálnej časti hlavnej osi chrámu sa nachádzajú tri kupoly, z ktorých dve sú slepé.
Celkový pohľad na chrám zo severovýchodu|náhľad|vľavo
Chrámové lode sú oddelené piatimi pármi drevených stĺpov, ktoré sú postavené na opätovne použitých antických kamenných podstavcoch. V oltárnom priestore je na východnej fasáde vytvorená polkruhová apsida, ako aj výklenok pre proskomídiu, pričom obidva elementy sú dobre viditeľné aj zvonku.
Južný vchod do chrámu pred ktorým sa nachádza portikus, vedie do malej podzemnej kaplnky s ajazmom s údajne liečivou vodou. Kaplnka sa nachádza v hĺbke približne tri metre pod úrovňou okolitého terénu.
Zvonica Zvonica je samostatná stavba, ktorá bola postavená v neskoršom období. Autorom projektu zvonice je staviteľský majster Ivančo Todorov. Ide o mohutnú stavbu, ktorá je v spodnej časti štvorstenná a vo vrchnej osemstenná. Je vysoká 11 metrov.
Výzdoba interiéru Ikonostas je vyrezávaný z dreva. Je dlhý 11 metrov a široký 4,5 metra. Skladá sa z troch horizontálnych radov.
Ikona z chrámu zobrazujúca Ježiša Krista z roku 1860 od Vasila Zografa|náhľad|vľavo
Ikony ikonostasu sú z veľkej časti dielom ikonopisca Vasila Zografa zo Strumice (v dnešnom Severnom Macedónsku), ktorý ich zhotovil v roku 1860. Autormi ďalších ikon sú významní zografi Janaki Zograf zo Samokovu (na ikonách pracoval v roku 1861), Danail Štiplijata (na ikonách pracoval v roku 1862) a Ivan Dospevski (na ikonách pracoval v roku 1874). Neskôr v chráme pracoval Evstati Popdimitrov, ktorý je autorom časti fresiek, ako aj niektorých ikon. Evstati Popdimitrov v chráme pracoval v dvoch etapách a to v rokoch 1886 a 1893.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1972 je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre architektonicko-staviteľskú, od roku 1996 aj pre umeleckú hodnotu stavby.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Kiustendile Kategória:Kostoly zasvätené svätému Мénovi Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia Kategória:Architektúra z 1859