Hinko Smrekar alebo Henrik Smekar (* 13. júl 1883, Ľubľana† 1. október 1942, tamže) bol významný slovinský ilustrátor, grafik a maliar popravený talianskymi fašistami.
Patril k najlepším slovinským grafikom raného 20. storočia. Tvoril maľby, karikatúry i knižné ilustrácie. Osobitne bývajú oceňované jeho kresby tušom – lavírované, akvarelové, kombinované s pastelovými a grafickými tlačami – drevorezbami, leptami, akvatintami.
Najdôležitejšia zbierka diel Smrekarových diel sa nachádza v Slovinskej národnej galérii. Od roku 1993 býva v Slovinsku každoročne udeľovaná Cena Hinka Smrekara za úspechy v slovinskej knižnej ilustrácii.
Život vľavo|náhľad|Hinko Smrekar, autoportrét, kresba, 1908, dnes: Slovinská národná galéria, Ľubľana Smrekar sa narodil v Ľubľane v roku 1883 domovníkovi Janezovi Smrekarovi a Marjane, rod. Kernovej. V rodnom meste navštevoval základnú školu a od roku 1893 gymnázium. Zmaturoval v roku 1901. Už vo vyšších triedach gymnázia prejavoval talent na kreslenie. Spočiatku chcel ísť študovať medicínu, no pre nedostatok financií sa v roku 1901 zapísal na právnickú fakultu v Innsbrucku, odkiaľ prešiel v roku 1902 do Viedne. Pred prvou štátnou skúškou však štúdium zanechal a rozhodol sa pre umeleckú dráhu.
Po príchode do Viedne založil Smrekar spolu s bývalými žiakmi ľubľanskej umelecko-remeselnej školy (Gvidon Birolla, Maksim Gaspari, Svitoslav Peruzzi a ďalší) spolok Vesna, ktorého cieľom bolo tvoriť v autentickom slovinskom a slovanskom duchu. Skupina skúmala ľudové umenie, ornamentiku, remeslá, nábytok, odevy, typické stavby či motívy, a tieto prvky aktívne spájala so secesiou. Smrekar v spolku aktívne tvoril: ilustroval ľudové piesne, čerpal z rozprávok a povier.
náhľad|Hinko Smrekar, Muhasta kraljična, olej na papieri, okolo 1942
vľavo|náhľad|Hinko Smrekar, Slovenski literati, akvarel a tuš na papieri, 1913, dnes: Slovinská národná galéria, Ľubľana; vyobrazení hore zľava Fran Saleški Finžgar, Miroslav Malovrh, Ivan Tavčar, Vladimir Levstik, Ivan Cankar, Fran Govekar, Etbin Kristan, Milan Pugelj, Oton Župančič a Cvetko Golar, zľava dole Janez Trdina, Fran Levec a Anton Aškerc
V rokoch 1904/05 začal Smrekar študovať na Viedenskej škole úžitkového umenia. Keďže však nemal finančné prostriedky, Viedeň čoskoro opustil a vrátil sa do Kranja (kam sa jeho rodina presťahovala v roku 1904). Onedlho však rodný kraj opustil znovu, pričom tento raz odišiel s Maksimom Gasparim do Nemecka. V Mníchove študovali slovinskí maliari takmer rok na súkromných školách. V rokoch 1905 až 1906 kreslil pre časopis Osa. Po návrate zo študijnej cesty bol v rokoch 1907 až 1911 ešte viackrát vo Viedni, odkiaľ pravidelne vracal do Kranja. V roku 1911 znova odišiel s sochárom Lojze Dolinarom do Viedne a Mníchova, no už na jeseň sa vrátil do Ľubľany, kde sa natrvalo usadil so svojou matkou.
Už v roku 1904 sa Smrekar poznal so slovinským spisovateľom Ivanom Cankarom, s ktorým sa neskôr spriatelil a ilustroval mu viaceré diela. Pravdepodobne spolupracoval aj s viedenskými socialistickými satirickými časopismi. Navrhoval obaly kníh, vinety a iniciály pre literárne časopisy. Pre Schwentnerovo vydavateľstvo tvoril reklamné grafiky. Veľkú popularitu získali ním ilustrované hracie karty, ktoré však v roku 1916 rakúska polícia začala konfiškovať ako panslavistické.
V roku 1915 Smrekara na základe udania povolali k vojsku a ako „srbofila“ zatkli. Vo väzení sa stretol s mnohými významnými osobnosťami slovinského kultúrneho života (Vladimirom Levstikom, Rastom Pustoslemšekom, Viktorom Zalarom, Franom Žgurom a ďalšími). Koncom roku 1915 musel do Judenburgu, kde ho potvrdili vo vojenskej službe. Začal predstierať duševnú chorobu a dostal sa do nemocníc v Scheiflingu a Grazi. Po vyčerpávajúcich vyšetreniach bol v apríli 1916 prepustený ako úplne nespôsobilý na vojenskú službu. Vrátil sa do Ľubľany, kde žil ako slobodný umelec. V rokoch 1918 až 1919 významne spolupracoval s humoristickým listom Kurent. Krátko učil na škole Probuda (1926 až 1927). Po matkinej smrti si roku 1927 postavil na Aleševovej ulici 38 „vilu Kurnik“ a postupne ju rozširoval kvôli ateliéru, kde aj vyučoval kreslenie.
vľavo|náhľad|Hinko Smrekar, Fran Vesel, fotografia, niekedy medzi rokmi 1915 až 1925
Počas okupácie Ľubľany Talianmi v roku 1941 neskrýval svoje protifašistické názory. Po výkladoch verejne vystavoval satirické kresby, karikatúry a pamflety, ktoré aj rozširoval medzi ľuďmi. 29. septembra 1942 ho zadržala talianska hliadka, ktorá uňho našla ilegálny Radio-vestnik Osvobodilne fronte a 1. októbra 1942 bol bez súdu zastrelený v Gramoznej jame v Ľubľane. Takmer okamžite po jeho únose mu boli z domu v ľubľanskej štvrti Šiška ukradnuté diela. Časť z týchto nepublikovaných diel sa dodnes občas objavuje na predaj.
Dielo náhľad|Hinko Smrekar, Gospodična Fini Poderžaj, akvarel a tuš na papieri, 1919, dnes: Slovinská národná galéria, Ľubľana
Smrekar bol virtuózny kresliar s mimoriadnym citom pre kompozíciu, svetlo a tieň. Jeho farebné diela boli v podstate „kolorované kresby“. Jeho tvorba osciluje medzi intelektom a citom. Jeho heslom bolo: „Smejúc sa hovoriť pravdu.“
Kreslil karikatúry súčasných spisovateľov, umelcov, vedcov a politikov. Vytvoril napríklad portréty slovinských literátov a výtvarníkov (1913) aj viacero vlastných karikatúr. Jeho prvým väčším dielom bola Literarna pratika (1914).
vľavo|náhľad|Detail hracej karty so Smrekarovou ilustráciou, pred 1916
V roku 1917 ilustroval s výrazným satirickým podtónom Levstikovho Martina Krpana. V roku 1919 vyšiel jeho vlastný ilustrovaný Črnovojnik, v ktorom humorne opisuje svoje vojnové zážitky. Ilustroval aj Milčinského Ptički brez gnezda, mnoho kníh pre deti a bibliofilské vydania. Perokresbou vytvoril cyklus Zrcalo sveta (viac než 30 listov), ktorý kriticky zobrazuje morálne a spoločenské deformácie doby.
Aj keď bol často pozývaný, vystavoval zriedka. Prvú veľkú výstavu mal v Belehrade (1904). V Ľubľane prispieval len niekoľkými dielami. V roku 1940 uskutočnil prvú retrospektívnu výstavu. Po smrti mu Slovinská národná galéria venovala viaceré veľké posmrtne výstavy.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Osobnosti z Ľubľany Kategória:Slovinskí ilustrátori Kategória:Slovinskí maliari Kategória:Slovinskí grafici Kategória:Slovinskí karikaturisti Kategória:Slovinskí portrétni maliari Kategória:Výtvarníci plagátov Kategória:Popravené osobnosti Kategória:Pochovaní na Žale