12. apríla 2026 sa v Maďarsku uskutočnili parlamentné voľby, v ktorých si voliči zvolili všetkých 199 poslancov maďarského parlamentu. Predseda vlády Viktor Orbán (Fidesz), ktorý bol vo funkcii od roku 2010, sa uchádzal o znovuzvolenie na piate funkčné obdobie. Voľby vyhrala opozičná strana Tisza bývalého člena Fideszu a europoslanca Pétera Magyara, čím ukončila 16 rokov vlády Viktora Orbána. Ide o desiate parlamentné voľby od ich obnovenia v roku 1990.

Portál Politico ich opísal ako najdôležitejšie voľby v Európskej únii v roku 2026. Strana Tisza získala 141 mandátov, čo je dostatočný počet na dvojtretinovú ústavnú väčšinu. Orbán uznal svoju prehru a zablahoželal Magyarovi. Po voľbách Magyarovi zablahoželalo aj viacero zahraničných predstaviteľov za to, čo mnohí opísali ako „historický výsledok“.

Pozadie

Voľby v roku 2022

3. apríla 2022 získala vo voľbách vládna koalícia Fidesz-KDNP s 54,13% najvyšší podiel hlasov hocijakej strany alebo koalície od roku 1990 a po štvrtýkrát získala dve tretiny mandátov v parlamente. Opozičná koalícia Spoločne pre Maďarsko utrpela drvivú porážku a bola krátko po voľbách rozpustená; jej zvolení poslanci sedeli v parlamente v rozdielnych politických skupinách. Z iných menších strán prekročilo volebné kvórum len Hnutie Naša vlasť; satirická Strana maďarského dvojchvostého psa sa do parlamentu nedostala. Po voľbách sa okrem Fideszu iba Demokratickej koalícii darilo udržiavať si v prieskumoch dvojciferné čísla, stále však zaostávala ďaleko za vládnucimi stranami.

Európsky parlament (EP) Maďarsko od roku 2022 považuje za „hybridný režim elektorálnej autokracie“ a podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii (EÚ) vidí vážne porušenie Zmluvy o EÚ. V januári 2024 väčšina poslancov EP hlasovala za rezolúciu žiadajúcu Radu Európskej únie, aby zvážila odobratie volebného práva Maďarska v EÚ podľa článku 7 Zmluvy o EÚ.

Vzostup strany TISZA náhľad|Magyar a Orbán si podávajú ruku v Európskom parlamente, 2024 náhľad|Demonštrácia Magyara v Siófoku, 2025 2. februára 2024 bolo zistené, že maďarská prezidentka Katalin Nováková udelila v apríli 2023 milosť zločincovi zapojenému do pedofilného prípadu. Škandál vyústil do rezignácie Novákovej a ministerky spravodlivosti Judit Vargovej, ktorá milosť podpísala. Krátko potom exmanžel Vargovej Péter Magyar na Facebooku vyhlásil, že odstúpi zo všetkých svojich vládnych pozícií. Vysvetlil, že si v posledných rokoch uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády Viktora Orbána, je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.

15. marca 2024 Magyar, napriek skoršiemu odmietaniu sa zapojiť do politiky, zorganizoval zjazd v Budapešti, ktorého sa zúčastnili desiatky tisícov ľudí, kde ohlásil založenie novej politickej strany. Podľa prieskumov z toho mesiaca by 15% voličov „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ volilo Magyara, ak by kandidoval.

10. apríla Magyar vyhlásil svoju kandidatúru v európskych aj budapeštianskych voľbách pod vtedy neznámou stranou TISZA (Strana rešpektu a slobody), pričom v oboch voľbách získal takmer 30% hlasov, v prípade európskych volieb najvyšší počet a percento hlasov pre stranu, inú než Fidesz, od roku 2006. Tieto výsledky neskôr priniesli pokles podpory iných opozičných strán a novú politickú situáciu v Maďarsku. Po voľbách strana TISZA pokračovala podľa nezávislých a s opozíciou spriaznených prieskumov v zosilňovaní a do konca roka sa stala najpopulárnejšou stranou v Maďarsku, alebo bola aspoň tesne pri úrovni Fideszu, čím ukončila jeho dominanciu, ktorá trvala od úniku Őszödského prejavu v roku 2006.

TISZA ku koncu roka 2025 (po hľadaní nominantov v roku 2024) nominovala v dvojkolových primárkach 103 zo 106 budúcich kandidátov vo voľbách. V každom volebnom obvode (okrem Magyarovho a dvoch ďalších) predstavila troch kandidátov na nomináciu, pričom v prvom kole mohol voliť každý člen „Tisza ostrovov“ starší ako 16 rokov. V druhom kole boli voľby prístupné každému obyvateľovi daného obvodu staršiemu ako 18 rokov, kde mohli voliť jedného z dvoch postupujúcich kandidátov na nomináciu. Víťazi boli predstavení 28. novembra 2025.

Pád parlamentnej opozície Pred škandálom s prezidentskou milosťou bola ľavicová Demokratická koalícia (DK) považovaná za najsilnejšiu opozičnú stranu. Jej vedúca predstaviteľka Klára Dobrevová dokonca zložila z členov svojej strany tieňový kabinet, čím upevnila pozíciu DK ako hlavného vyzývateľa Fideszu oproti ostatným opozičným stranám. Napriek tomu počas dvoch rokov po voľbách v roku 2022 namerali verejné prieskumné agentúry pre DK maximálnu podporu len okolo 15–20%. Okrem Hnutia Momentum a Strany maďarského dvojchvostého psa opozičné strany – Maďarská socialistická strana (MSZP), Jobbik, Dialóg – Strana zelených a LMP – Maďarská strana zelených – väčšinou podľa prieskumov nedosiahli volebné kvórum. Naopak Hnutie Naša vlasť, ktoré je považované za kvázi-spojenca Fideszu, bolo konzistentne nad hranicou zvoliteľnosti. Dva roky po voľbách v roku 2022 boli charakterizované zmrazenými vzťahmi medzi stranami a politickou otupenosťou podobnými väčšine Orbánovej éry, keď dominovala vládna koalícia Fidesz-KDNP a za ňou ďaleko zaostávali stredne veľké až malé opozičné strany súťažiace medzi sebou o nerastúci blok opozičných voličov. Naviac vládnutie prostredníctvom dekrétov a neustále stavy núdze kvôli pandémii ochorenia COVID-19 a neskôr vojne na Ukrajine výrazne narušili politickú výraznosť parlamentu.

Rýchly vzostup strany TISZA dramaticky zmenil politickú situáciu v krajine. Pár dní potom, ako Péter Magyar oznámil 15. marca 2024 svoj úmysel založiť politické hnutie, bola ešte nevzniknutému hnutiu nameraná podpora 15%. Ako dôsledok ukončila 28. marca DK svoje volebné spojenectvo s MSZP a Dialógom. Tieto strany sa zhodli na tom, že budú kandidovať v nadchádzajúcich európskych a komunálnych voľbách ako zjednotená sociálno-demokratická/zelená koalícia s názvom Aliancia DK–MSZP–Dialóg. Voľby do Európskeho parlamentu boli pre parlamentné opozičné strany katastrofálne; kým TISZA skončila druhá za Fideszom s takmer 30% hlasov a 7 mandátmi, Aliancia DK–MSZP–Dialóg získala iba 8% a 2 mandáty. Zvyšné strany – Hnutie Momentum, Strana maďarského dvojchvostého psa, Jobbik a LMP nezískali ani jeden mandát. Výkon Tiszy média označili ako výzvu pre vládny Fidesz Viktora Orbána. Strany parlamentnej opozície boli schopné udržať si väčšinu svojich mandátov v komunálnych voľbách, keďže sa ich Tisza, s výnimkou Budapešti, nezúčastnila. Klára Dobrevová na ďalší deň rozpustila svoj tieňový kabinet. Aliancia DK–MSZP–Dialóg bola taktiež rozpustená v októbri 2024. Zatiaľ čo Tisza počas roku 2025 podľa prieskumov postupne dobehla a napokon predbehla Fidesz, strany parlamentnej opozície úplne upadli.

Viacero opozičných strán, ako napríklad Ľudová strana Maďarsko pre všetkých a Hnutie Momentum, sa rozhodlo nekandidovať v roku 2026 v záujme o zmenu vlády. V januári 2026 počas jedného týždňa oznámili tri strany – Hnutie Riešenie, Strana druhej reformnej éry a parlamentná LMP, že sa nezúčastnia volieb. Snem strany LMP vyhlásil: „neželáme si zabrániť zmene vlády, preto nejdeme skladať listinu alebo nominovať kandidátov“. 7. februára 2026 oznámila ďalšia parlamentná strana Dialóg, že sa vzdá účasti po rýchlom zlyhaní jej projektu s názvom Strana maďarských humanistov. 20. februára 2026 MSZP, ktorá kedysi vládla Maďarsku v rokoch 1994–1998 a 2002–2010 a bola okrem Fideszu jedinou stále existujúcou stranou z postkomunistického obdobia, stiahla svoju kandidatúru, tvrdiac, že volebný systém, ktorý „povolil podvádzanie“, môže byť porazený iba zjednotením sa za najsilnejším opozičným kandidátom, bez ohľadu na stranu.

Zmena volebného zákona 17. decembra 2024 hlasoval Maďarský parlament o zmenách volebných obvodov. Vo výsledku klesol počet volebných obvodov v Budapešti z 18 na 16, kým počet volebných obvodov v Peštianskej župe stúpol z 12 na 14. Prišlo taktiež k zmenám hraníc v častiach Čongrádsko-čanádskej a Stoličnobelehradskej župe. Vládna koalícia Fidesz–KDNP ako dôvody uvádza výsledky najnovšieho sčítania obyvateľstva (2022), ale podľa opozície bolo skutočným cieľom oslabiť jej pozíciu v tých volebných obvodoch, najmä v hlavnom meste, kde boli často zástupcovia opozície volení priamo. Zmeny boli obvinené z gerrymanderingu: opozičná Tisza by musela vyhrať o 3 až 5 percent, aby získala väčšinu v parlamente.

Zrušené obvody

17. obvod Budapešti 18. obvod Budapešti

Nové obvody

13. obvod Peštianskej župy 14. obvod Peštianskej župy

Volebný systém 199 poslancov parlamentu bude volených zmiešanou väčšinovou metódou s dvoma metódami: 106 bude zvolených v jednomandátových volebných obvodoch cez systém relatívnej väčšiny, zatiaľ čo zvyšných 93 bude zvolených z jedného celonárodného obvodu upraveným pomerným volebným systémom. Volebné kvórum je nastavené na 5% pre listiny jednej strany, 10% pre spoločné listiny dvoch strán a 15% pre spoločné listiny troch a viacerých strán. Od roku 2014 môže každá z arménskej, bulharskej, gréckej, chorvátskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rumunskej, rusínskej, slovenskej, slovinskej, srbskej a ukrajinskej etnickej menšiny získať jeden z 93 pomerných mandátov, ak sa zaregistrujú ako špecifická listina a dosiahnu znížené kvórum zhruba 0,27% celkových pomerných hlasov. Každá menšina má nárok na vlastného hovorcu v parlamente (bez právomocí poslanca), ak jej listina nedosiahne toto znížené kvórum. Zlomkové hlasy, vypočítané ako súčet všetkých hlasov odovzdaných nezvoleným kandidátom (ktorí sú však spojení so straníckou listinou nad hranicou zvoliteľnosti), ako aj prebytkové hlasy odovzdané úspešným kandidátom (nadbytok víťazstva mínus 1 hlas), sa pripočítavajú k hlasom pre priame stranícke listiny príslušných strán alebo koalícií. Mandáty sa následne rozdeľujú pomocou D’Hondtovej metódy.

Prieskumy verejnej mienky

Celkovo Tento graf znázorňuje priemer všetkých prieskumov. stred|náhľad|699x699bod

Podľa príslušnosti Nasledujúce dva grafy znázorňujú oddelene prieskumy spriaznené s vládou a prieskumy nezávislé alebo spriaznené s opozíciou. stred|náhľad|500x500bod|Vláde-spriaznené prieskumy stred|náhľad|500x500bod|Nezávislé/opozícii-spriaznené prieskumy

Kampaň

Maďarská vláda obvinila ukrajinskú vládu zo zasahovania do volieb a opozičnú Tiszu Pétera Magyara zo snahy zapojiť Maďarsko do rusko-ukrajinskej vojny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že dúfal, že určitá osoba (predpokladaná ako Orbán) nebude vetovať pôžičku Európskej únie pre Ukrajinu. Inak, povedal Zelenskyj, „by poslal adresu tej osoby našim Ozbrojeným silám – naši ľudia sa mu vedia dovolať a hovoriť s ním v jeho rodnom jazyku“. Táto poznámka bola odsúdená Magyarom, Európskou komisiou a predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Orbán neskôr dostal vyjadrenie podpory od amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho ministra zahraničných vecí Marca Rubia.

Ako odpoveď Magyar počas demonštrácie 15. marca na pamiatku Uhorskej revolúcie v roku 1848 obvinil Orbána z vlastizrady a pozývania ruských agentov na ovplyvnenie volieb v prospech Fideszu.

12. apríla Magyar obvinil Fidesz z prípravy očierňovacej kampane, ktorá by využila a následne vydierala Magyara tajne nahratým videom pohlavného styku jeho a jeho vtedajšej priateľky.

Pred voľbami došlo ku kríze týkajúcej sa ropovodu Družba. Maďarsko a Slovensko obvinili ukrajinské úrady z cieleného a politicky motivovaného oneskorenia jeho opravy. Zelenskyj vyhlásil, že ropovod by radšej neopravil, hovoriac: „môj postoj, ktorý zdieľam s európskymi predstaviteľmi, je, že by som ropovod neopravil“. Podľa neho by oprava ropovodu ohrozila jeho opravárov, a aj keby k oprave došlo, ropovod by bol stále náchylný na ruské útoky.