Patroklos (; pôsobil v 3. storočí pred Kr.) bol popredný vojenský veliteľ a vysoký úradník egyptského kráľa Ptolemaia II. Filadelfa. Je známy predovšetkým ako hlavný veliteľ ptolemaiovských síl počas Chremónidovej vojny (cca 267 – 261 pred Kr.). Hoci ho neskoršie pramene označujú ako nauarcha, dobové nápisy ho uvádzajú pod hodnosťou stratéga, čo naznačuje široké právomoci nad pozemnými i námornými silami v Egejskom mori.Hauben, H. (2013). *Patroklos the Strategos*. In: *The Ptolemies, the Sea and the Nile*. s. 46-65.
Raná kariéra náhľad|Zlatý oktadrachmon s portrétom Ptolemaia II. a jeho sestry-manželky Arsinoé II. O jeho pôvode je známe len meno jeho otca, Patrona. Patroklos patril k elite macedónskych emigrantov v Alexandrii a pôvodne slúžil v armáde. Pred vypuknutím vojny si získal vysokú dôveru kráľovského páru, čo mu v marci roku 271 pred Kr. vynieslo prestížny úrad hlavného kňaza Alexandra Veľkého a „Súrodeneckých bohov“ (Theoi Adelfoi). V tomto úrade priamo vystriedal iného významného nauarcha, Kallikrata zo Samu, čo naznačuje úzke prepojenie medzi ptolemaiovskou námornou mocou a najvyššími štátnymi úradmi.
Z tohto obdobia pochádza správa o poprave básnika Sótada, ktorý vo svojich veršoch ostro kritizoval incestný sobáš Ptolemaia II. s vlastnou sestrou Arsinoé II.. Keď básnik ušiel z väzenia v Alexandrii na ostrov Kaunos (alebo podľa iných interpretácií ostrov Kaudos), Patroklos ho dostihol, nechal ho uzavrieť do olovenej truhly a hodiť do mora.Launey, M. (1945). *L'exécution de Sotades et l'expédition de Patroklos*. In: *Revue des études anciennes* 47, s. 33–45. Chremónidova vojna náhľad|Prvá fáza Chremónidovej vojny (267 – 265 pred Kr.) s vyznačenou trasou Patroklovho loďstva. Po vypuknutí Chremónidovej vojny v roku 268 pred Kr. sa Patroklos stal kľúčovou postavou protimacedónskej koalície. Jeho úlohou bolo vybudovať sieť základní, ktoré by zovreli macedónskeho kráľa Antigona II. Gonata z mora a podporili gréckych spojencov, najmä Atény a Spartu.
Budovanie námorných základní a diplomatické misie Patroklos viedol významnú ptolemaiovskú misiu na Krétu, kde si zabezpečil vplyv v mestách Itanos a Olous. V oboch mestách bol poctený titulom dobrodinca (euergetés) a v Itane získal aj vzácne čestné občianstvo. Na týchto misiách ho sprevádzal aj jeho predchodca Kallikrates zo Samu.
Následne ovládol ostrov Keós, kde urobil z mesta Ioulis svoje veliteľstvo a premenoval mesto Koressos na Arsinoé. Ďalšie oporné body zriadil na ostrove Théra, v prístave Methana v Argolide (tiež premenovaný na Arsinoé) a na ostrove Délos, kde svätyni venoval striebornú čašu (fialé). Týmito krokmi upevnil egyptskú námornú dominanciu (talasokraciu) v Egejskom mori.
Operácie v Attike náhľad|Pohľad zo Sounionu na neobývaný ostrov, ktorý dodnes nesie Patroklovo meno. Keďže macedónska posádka držala aténsky prístav Pireus, Patroklos opevnil neobývaný ostrov pri pobreží Attiky, ktorý bol po ňom pomenovaný (dnes ostrov Patroklos). Archeologické nálezy (mince a keramika) naznačujú, že ptolemaiovská prítomnosť bola širšia – egyptské oddiely pôsobili aj vo vnútrozemí pri pohorí Hyméttos a v prístave pri myse Zóstér (dnešné Vouliagmeni), čím sa pokúšali zásobovať Atény obchádzkou cez pevninu a neutralizovať macedónsku pevnosť Sounion.O'Neil, J. L. (2008). *A Re-examination of the Chremonidean War*. In: *Ptolemy II Philadelphus and his World*. s. 65-85.
Jeho snaha o koordinovaný útok so spartským kráľom Areom I. však stroskotala. Podľa Pausania Patroklos odmietol vylodiť svoje vojsko pre priamy útok bez podpory Sparty s odôvodnením, že jeho muži sú námorníci a rodení Egypťania. Po porážke a smrti Area I. pri Korinte v roku 265 pred Kr. sa Patroklovo postavenie v Attike stalo neudržateľným.
Porážka a koniec vplyvu Koniec ptolemaiovskej dominancie v Egejskom mori spečatila Bitka pri Kose (datovaná rôzne medzi roky 262 až 255 pred Kr.). Hoci meno ptolemaiovského veliteľa v prameňoch priamo chýba, historik Hans Hauben sa na základe dobových narážok a anekdot (v ktorých Patroklos provokoval macedónskeho kráľa za jeho údajnú slabosť na mori) domnieva, že ptolemaiovskému loďstvu velil práve on. Porážka Egypta macedónskym loďstvom pod osobným vedením Antigona II. Gonata znamenala definitívny koniec absolútnej egyptskej talasokracie. Po týchto udalostiach sa Patroklovo meno z historických záznamov stráca.
Referencie
Literatúra
Hauben, Hans: *Callicrates of Samos and Patroclus of Macedon, champions of Ptolemaic thalassocracy*. In: *The Ptolemies, the Sea and the Nile*. Cambridge University Press 2013, s. 39–65. ISBN 9781107033351. O'Neil, James L.: *A Re-Examination of the Chremonidean War*. In: *Ptolemy II Philadelphus and his World*. Leiden: Brill 2008, s. 65–90. ISBN 9789004170896. Launey, Marcel: *Études d'histoire hellénistique, II: L'exécution de Sotades et l'expédition de Patroklos dans la mer Égée (266 av. J.-C.)*. In: *Revue des études anciennes* 47/1945, s. 33–45.
Pozri aj Ptolemaiovci Chremónidova vojna
Kategória:Osobnosti starovekého Egypta