Hypertenzná kríza je stav, ktorý môže ohroziť život pacienta a vyžaduje neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pretože pri ňom môže dôjsť k poškodeniu orgánov v dôsledku významne zvýšeného krvného tlaku. Ohrozené orgány sú mozog, srdce, veľké tepny a obličky. Podľa stupňa ohrozenia sa určuje naliehavosť liečby, ktorej cieľom je zvládnutie závažného zvýšenia tlaku a nasledovne nastavenie pacienta na primeranú dlhodobú liečbu artériovej hypertenzie.
Príznaky Hypertenzná kríza sa prejavuje rôznorodými príznakmi, ktoré sú prejavom postihnutia dôležitých orgánov: bolesti hlavy, zvracanie, zmätenosť, ospalosť, poruchy videnia sú spôsobené hypertenznou encefalopatiou (poruchou funkcie mozgu), dýchavicou sa prejavuje zlyhávanie srdca, bolesťami na hrudníku (stenokardie) nedokrvenie srdca a hroziaci infarkt myokardu, zníženie výdaja moča je následkom zlyhávania obličiek, roztrhnutie (disekcia) aorty sa prejavuje krutou bolesťou v hrudníku, chrbte alebo bruchu. Ako arbitrárna hranica pre hypertenznú krízu sa uvádza krvný tlak 180/110 torr (mmHg), namerané hodnoty tlaku krvi však môžu byť aj oveľa vyššie (až 250/150 torr). Závažnosť hypertonickej krízy však viac, ako od tlaku krvi, závisí od príznakov poškodenia orgánov (samotný krvný tlak 180/110 torr zodpovedá definícii ťažkej chronickej artériovej hypertenzie, s ktorou môžu pacienti žiť dlhé obdobie, nie výnimočne aj bez akýchkoľvek príznakov).
Príčiny Príčinou hypertenznej krízy môže byť stres, náhle prerušenie liečby hypertenzie, eklampsia (život ohrozujúca hypertenzia v tehotenstve), zriedkavejšie feochromocytóm (nádor nadobličky, vylučujúci katecholamíny). So závažným vzostupom krvného tlaku býva spojené zúženie obličkovej tepny alebo vzostup vnútrolebečného tlaku (napr. následkom nádoru alebo vnútrolebečného krvácania).
Následky, komplikácie Hypertenzná kríza vyžaduje bezodkladnú liečbu pre hrozbu závažných komplíkácii, ktoré môžu byť aj smrteľné:
porucha vedomia až bezvedomie, v krajnom prípade krvácanie do mozgu- hemoragická cievna mozgová príhoda zlyhanie srdca až s obrazom opuchu pľúc, prípadne srdcový infarkt poruchy zraku, prípadne krvácanie do sietnice, opuch papily zrakového nervu akútne obličkové zlyhanie disekcia aorty (roztrhnutie hrudnej alebo brušnej aorty)
Ako hypertenzná urgencia sa označuje zvýšenie krvného tlaku bez prejavov poškodenia orgánov. Prognóza pacientov nie je významne odlišná od prognózy pacientov s chronickou ťažkou artériovou hypertenziou. Vyžaduje neodkladnú liečbu, ale nie je nutné zníženie tlaku v priebehu hodín a spravidla ani vnútrožilné podanie liekov.
Hypertenzná emergencia je také zvýšenie krvného tlaku, ktoré je spojené s prejavmi poškodenia orgánov. Priamo ohrozuje pacientov život alebo zdravie a je spojená so zvýšenou úmrtnosťou pacientov. Vyžaduje neodkladnú liečbu aj s použitím vnútrožilne podávaných liekov, často aj hospitalizáciu pacienta.
Liečba Cieľom liečby hypertenznej krízy nie je okamžitá normalizácia krvného tlaku, aj keby bola liekmi dosiahnuteľná. Mohlo by tak dôjsť poruche prekrvenia vitálnych orgánov s nepriaznivými dôsledkami. Spravidla je cieľom znížiť stredný arteriálny tlak asi o 25% v priebehu 2 hodín a potom dosiahnuť tlak okolo 160/100 torr do približne 6 hodín. Úplnú normalizáciu krvného tlaku stačí dosiahnuť v priebehu ďalších dní. Výnimkou sú niektoré stavy, ako je akútne zlyhanie srdca, disekcia aorty alebo krvácanie do mozgu, kedy je potrebná rýchlejšia normalizácia krvného tlaku.
Dostupné lieky na hypertenznú krízu sú captopril, ktorý je možné podať pacientovi aj pod jazyk, urapidil, dihydralazín, prípadne furosemid, účinný aj pri zlyhávaní srdca. Z vnútrožilne podávaných liekov sú pre svoj krátky a dobre regulovateľný účinok vhodné nitráty (nitroglycerín, izosorbitdinitrát), ďalej urapidil a labetalol.
Referencie
Kategória:Nefrológia Kategória:Urgentné stavy