Asklépiades zo Samu (iné meno: Sikelidás; Asklépiadés ho Samios; * cca 320 pred Kr., Samos – † 3. storočie pred Kr.) bol starogrécky epigramatický básnik a lyrik pôsobiaci v 1. polovici 3. storočia pred Kr. Bol kľúčovou postavou iónsko-alexandrijskej literárnej školy a blízkym priateľom básnikov Hédyla a Theokrita.
Život a literárne pôsobenie Asklépiades patril k najvplyvnejším helenistickým básnikom. Hoci sa mu pripisuje autorstvo melických básní, chóliambov aj hymnov, jeho sláva spočíva predovšetkým v epigramoch. V zbierke Anthologia Graeca sa pod jeho menom zachovalo približne 40 epigramov (z ktorých asi 33 sa považuje za autentické).Meyer, Doris: Asklepiades von Samos. In: Zimmermann, B., Rengakos, A. (Hrsg.): Handbuch der griechischen Literatur der Antike. Band 2. C. H. Beck, München 2014, s. 245–251.
V literárnych kruhoch Alexandrie udržiaval blízke vzťahy s Theokritom, no dostal sa do konfliktu s Kallimachom, ktorý ho pre jeho zameranie na erotickú a hodovnú poéziu radil medzi svojich odporcov.Kallimachos, Fragment 398.
Je považovaný za tvorcu metra známeho ako Asklépiadský verš, ktorý neskôr prevzali rímski básnici (napr. Horatius), čím výrazne ovplyvnil európsku klasicistickú poéziu.
Tvorba a motívy Asklépiades do gréckej poézie uviedol viacero motívov, ktoré sa stali kánonickými v rímskej elégii. Pripisuje sa mu autorstvo motívu paraklausithyron – náreku milenca pred zatvorenými dverami milovanej osoby. Takisto stál pri zrode obraznej predstavivosti Eróta ako malého lukostrelca a Afrodity vrhajúcej šípy.
Jeho poézia spracúva tému lásky v širokom spektre: od žiarlivosti a zmeškaných schôdzok až po pôžitky pri víne. Vo svojich veršoch presadzoval životnú filozofiu blízku neskoršiemu horatiovskému carpe diem, ktorú vnímal ako nevyhnutnú reakciu na pominuteľnosť života a blízkosť smrti.
Z hľadiska štýlu je pre neho typická mimoriadna jazyková precíznosť (tzv. „práca s pilníkom“), kde je každé slovo starostlivo vybrané pre dosiahnutie maximálneho účinku. Do epigramov často vkladal krátke dialógy, ktoré im dodávali charakter malých dramatických scén (mimus).
Ukážky z diela „Šetríš si panenstvo? Načo! Veď v Háde už nenájdeš, dievča, milenca žiadneho; Kypridy dar patrí živým. V Acheronte nás, milá, len temnota čaká a chlad, tam budeme ležať už len ako prach a kosti.“ — (Anthologia Palatina V, 85)
„Ešte nemám ani dvadsaťdva a život ma už unavuje. Ó, Eróti, prečo tá trýzeň, prečo ten divý žiar? Keď do hrobu ma uložíte, čo potom si počnete? Azda zas, ako predtým, v kocky sa budete hrať?“ — (Anthologia Palatina XII, 46)
Referencie
Literatúra
Pozri aj Hédylos Poseidippos z Pelly
Kategória:Básnici starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.