náhľad|Zrúcaniny a hrobky v Meleagrovej rodnej Gadare (grafika z roku 1864) Meleagros z Gadary (Meleagros; * cca 140 pred Kr., Gadara – † cca 60 pred Kr., Kos) bol starogrécky spisovateľ, epigramatický básnik a kynický filozof. Bol kľúčovou postavou neskorého helenizmu, ktorý sa zaslúžil o znovuzrodenie literárneho epigramu a vytvorenie prototypu modernej literárnej antológie.Meyer, Doris: Meleagros von Gadara. In: Zimmermann, B., Rengakos, A. (Hrsg.): Handbuch der griechischen Literatur der Antike. Band 2. C. H. Beck, München 2014, s. 271–275.

Biografia Meleagros bol synom Eukrata a narodil sa v meste Gadara (dnešné Umm Qais v Jordánsku), ktoré bolo v tom čase helenizovanou komunitou v rámci Hasmoneovského kráľovstva.Isaac, B.: Empire and Ideology in the Graeco-Roman World, 2017, s. 127. Svoju mladosť a vzdelávanie strávil v meste Tyros. Neskôr sa presťahoval na ostrov Kos, kde získal občianske práva a kde v pokročilom veku (pravdepodobne okolo roku 60 pred Kr.) aj zomrel.

Vo svojich autobiografických epigramoch sa hrdo hlásil k svojmu zmiešanému pôvodu a označoval sa za kozmopolitu. Písal, že je zároveň „atickým“ (v zmysle kultúry) aj Sýrčanom, pričom veril v rovnosť všetkých ľudí. Podľa byzantských scholastikov dosiahol vrchol svojej tvorby počas vlády Seleuka VI. (95 – 93 pred Kr.).Isaac, B.: Empire and Ideology in the Graeco-Roman World, 2017, s. 156–157.

Filozofia a stratené diela Meleagros sa radil ku kynikom a bol verným nasledovníkom štýlu svojho krajana Menippa. Písal satirické prozaické eseje, známe ako spoudogeloia (), ktoré spájali vážnu filozofiu s vtipnými ilustráciami a paródiou. Tieto satiry, ktoré písal pravdepodobne v mladosti, sa úplne stratili, no ich vplyv na neskoršiu menippskú satiru je nepochybný.Döring, Klaus: Meleagros aus Gadara. In: Flashar, H. (Hrsg.): Grundriss der Geschichte der Philosophie, 1998, s. 314.

Veniec (Stefanos) Meleagros sa do dejín svetovej literatúry zapísal predovšetkým zostavením monumentálnej zbierky poézie s názvom Stefanos (Veniec), ktorú vydal okolo roku 70 pred Kr. (niektoré zdroje uvádzajú rok 100 pred Kr.). Ide o prototyp modernej antológie – samotný termín „antológia“ (zber kvetov) je odvodený práve z Meleagrovej symboliky.Démarais, L.: Cueillir, récolter, butiner : l’imaginaire anthologique de l’Antiquité, 2024.

Zbierka obsahovala epigramy od 46 (podľa iných zdrojov 48) básnikov a poetiek, zahŕňajúc obdobie od Archilocha (7. stor. pred Kr.) až po Meleagrových súčasníkov. V slávnom úvodnom poéme (proéme) autor priradil každému básnikovi symbolickú rastlinu: Sapfó – ruža (odkaz na „ruže z Pierie“), Archilochos – pichľavý akant (symbol jeho útočných iambov), Aratos zo Soloi – palma (siahajúca k hviezdam), Asklépiades zo Samu – veternica, Meleagros sám – biela fialka (snežienka).

Hoci sa Veniec ako samostatná kniha nezachoval, stal sa základným jadrom neskoršej zbierky Anthologia Graeca, do ktorej boli Meleagrove výbery fragmentárne včlenené.Waltz, Pierre: Anthologie grecque, 1957, s. vii.

Tvorba a poézia Meleagrova vlastná poézia sa zameriava na hlboko osobné zážitky a emócie, pričom dominantnou témou je láska (erós) a jej úskalia. V zbierke Anthologia Graeca sa pod jeho menom zachovalo 134 epigramov, ktoré sa vyznačujú technickou virtuozitou, rozmanitosťou inšpirácií a štylistickou pestrosťou.Chamoux, F.: Épigraphie et littérature, Revue des Études Grecques, 1996, s. 40.

Básnik sa vo svojich veršoch často štylizuje do polohy milenca zasiahnutého krásou ženy (napr. Zenofilé, Héliodóra) alebo chlapca (napr. Charidémos), pričom používa bohatú metaforiku.

Príkladom jeho milostnej lyriky je epigram venovaný Zenofilé: „Pohár je šťastný: veď sladké pery Zenofilé sa ho dotkli, keď sklonila sa, aby sa napila. Šťastný to pohár! Kiežby aj moje pery s jej perami splynuli a ona na jeden dúšok vypila moju dušu ako víno.“ — (Anthologia Palatina V, 171)Neaves, C.: The Greek Anthology, 1874, s. 86.

V inom epigrame vyjadruje lásku k Charidémovi, pričom súperí so samotným Diom: „Nechcem, aby Charidémos patril mne; veď ten krásny chlapec hľadí k Diovi, akoby bohu už podával nektár. [...] Nech má Zeus všetko ostatné, ako sa patrí; no ak by bol ochotný, možno by som aj ja okúsil ambróziu.“ — (Anthologia Palatina XII, 92)

Zmienka o židovskom sabate Meleagros patrí k vôbec najstarším nežidovským autorom, ktorí vo svojom diele spomenuli židovský deň odpočinku – Sabat.Stern, M.: Greek and Latin Authors on Jews and Judaism, zv. 1, 1974, s. 140. V jednom zo svojich epigramov naráža na tento zvyk v súvislosti so svojou milenkou: „Bledolíca Démo, ktosi ťa má teraz pri sebe a raduje sa... Ak je tvoj milenec nejaký zachovávateľ sabatu, niet sa čo diviť! Láska horí horúco aj počas chladných sabatov.“ — (Anthologia Graeca V, 160) Zákaz zapaľovania ohňa počas sabatu pravdepodobne viedol k antickému vnímaniu tohto dňa ako „chladného“, čo sa neskôr stalo literárnym motívom aj u ďalších autorov (napr. Rutilius Namatianus).

Hodnotenie a vplyv Hoci Meleagrov štýl niekedy narážal na kritiku (napr. Pindaros považoval „vpletanie venca“ do poézie za málo vznešené a Plínius Starší sa vysmieval kvetnatým názvom antológií), jeho dielo ostalo vzorom pre všetky neskoršie zbierky poézie. Meleagros je považovaný za otca „anthológie“ v zmysle výberu toho najlepšieho z literatúry.

Referencie

Literatúra

Externé odkazy Meleager of Gadara: preklad všetkých zachovaných epigramov (po anglicky) Digitalizovaný Palatínsky kódex s textami Meleagra (po anglicky, francúzsky)

Kategória:Básnici starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 2. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.