Ptolemaios IX. Sótér II. ( – „Ptolemaios Spasiteľ“; * cca 141 pred Kr. – † 81 pred Kr.), bežne nazývaný aj Lathyros ( – „Cícer“), bol dvakrát kráľom a faraónom ptolemaiovského Egypta.BEVAN, E. R. The House of Ptolemy. London: Methuen, 1927. Kapitola XI.

Bol najstarším synom Ptolemaia VIII. a Kleopatry III. Svoju vládu začal v roku 116 pred Kr. ako spoluvládca svojej starej matky Kleopatry II. a matky Kleopatry III. Po sérii konfliktov so svojou matkou bol v roku 107 pred Kr. zosadený a nahradený mladším bratom Ptolemaiom X. Počas exilu ovládol Cyprus, odkiaľ sa neskôr neúspešne pokúsil o inváziu do Judey. Na egyptský trón sa vrátil v roku 88 pred Kr. po vyhnaní Ptolemaia X. a vládol až do svojej smrti v roku 81 pred Kr..

Pôvod a mladosť Ptolemaios IX. sa stal následníkom trónu po vražde svojho nevlastného brata Ptolemaia Memfita v roku 130 pred Kr., ku ktorej došlo počas občianskej vojny medzi jeho otcom Ptolemaiom VIII. a starou matkou Kleopatrou II. Už v mladom veku bol zapojený do rituálnych funkcií dynastie, v rokoch 135 – 134 pred Kr. slúžil ako kňaz Alexandra Veľkého. Pred nástupom na trón pôsobil ako správca (strategos) na Cypre.

Historické pozadie a mladosť Keď v roku 180 pred Kr. zomrel kráľ Ptolemaios V., zanechal po sebe tri deti: Ptolemaia VI., Kleopatru II. a Ptolemaia VIII. Ich vzájomné vzťahy boli poznačené neustálymi spormi o moc a občianskymi vojnami (132 – 126 pred Kr.). Situácia sa vyostrila najmä po tom, čo si Ptolemaios VIII. vzal za druhú manželku svoju neter Kleopatru III., dcéru Ptolemaia VI. a Kleopatry II.

Ptolemaios IX. bol synom Ptolemaia VIII. a Kleopatry III. Presný dátum jeho narodenia je predmetom diskusie. Jeho egyptské Horovo meno naznačuje, že sa narodil v roku, keď bol vybraný nový posvätný býk Apis, čo zodpovedá rokom 143/142 pred Kr. Historik Günther Hölbl však uvádza neskorší dátum, roky 140 alebo 139 pred Kr., aby sa narodenie nezhodovalo s obdobím pred oficiálnym sobášom jeho rodičov (141 pred Kr.).

Pôvodne nebol zamýšľaným dedičom trónu. Tým bol jeho starší nevlastný brat Ptolemaios Memfites (syn Ptolemaia VI. a Kleopatry II.). Počas občianskej vojny v roku 130 pred Kr. sa však Kleopatra II. pokúsila nechať Memfita korunovať za spoluvládcu, na čo Ptolemaios VIII. reagoval tým, že ho dal zavraždiť. Tým sa Ptolemaios IX. stal právoplatným následníkom.

Okolo roku 117 pred Kr. bol Ptolemaios IX. poslaný na Cyprus, kde pôsobil ako miestodržiteľ (strategos). Krátko predtým sa oženil so svojou sestrou Kleopatrou IV., ktorá mu na Cypre pravdepodobne porodila dvoch synov: budúceho kráľa Ptolemaia XII. Auléta a Ptolemaia, neskoršieho kráľa Cypru.

Prvá vláda (116 – 107 pred Kr.)

Testament Ptolemaia VIII. náhľad|Reliéf v chráme Kom Ombo zobrazujúci korunováciu faraóna Ptolemaia IX. Scéna znázorňuje panovníka prijímajúceho korunu od božstiev, čo symbolizuje božský pôvod jeho moci a kontinuitu staroegyptských tradícií. Ptolemaios VIII. zomrel 28. júna 116 pred Kr. Podľa historika Iustina zanechal závet, v ktorom zveril vládu nad Egyptom svojej manželke Kleopatre III. s právom vybrať si za spoluvládcu jedného zo svojich dvoch synov – Ptolemaia IX. alebo mladšieho Ptolemaia X. Iustinus tvrdí, že kráľovná uprednostňovala mladšieho syna, ale obyvatelia Alexandrie vyvolali nepokoje a prinútili ju vybrať si Ptolemaia IX.IUSTINUS. Epitome of Pompeius Trogus 39.3.1

Súčasní historici však na základe dokladov na papyrusoch poukazujú na to, že v čase kráľovej smrti bola stále nažive aj stará matka Kleopatra II., ktorá je v dokumentoch z októbra 116 pred Kr. uvádzaná ako prvá spoluvládkyňa, nasledovaná Kleopatrou III. a Ptolemaiom IX. Ptolemaios IX. prijal prívlastok Filométor Sótér (Matku milujúci Spasiteľ), čo bol titul, ktorý predtým používala Kleopatra II. počas občianskej vojny, čo naznačuje jej silný vplyv na nový režim.HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London: Routledge, 2001. s. 204-205. ISBN 978-0415234894.

Rozvod, nový sobáš a sýrska politika Po smrti Kleopatry II. (cca apríl 115 pred Kr.) sa dominantnou postavou stala Kleopatra III. Donútila Ptolemaia IX. rozviesť sa so svojou milovanou sestrou-manželkou Kleopatrou IV. Tá následne odišla do Sýrie, kde sa vydala za seleukovského kráľa Antiocha IX., ktorému ako veno priniesla vojsko a flotilu naverbovanú na Cypre.

Ptolemaios IX. sa musel následne oženiť so svojou mladšou sestrou Kleopatrou Selénou, s ktorou mal dcéru Bereniku III. Na rozdiel od zvyklostí však Seléna nebola v oficiálnych dokumentoch uvádzaná ako spoluvládkyňa; túto rolu si ponechala Kleopatra III. Ptolemaios IX. v rozpore s vôľou svojej matky aktívne podporoval Antiocha IX. v jeho boji proti nevlastnému bratovi Antiochovi VIII. a v roku 109 pred Kr. mu dokonca poslal posily na boj proti židovskému vládcovi Jánovi Hykránovi z hasmoneovskej dynastie.HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. s. 206-210.

Vyhnanie z Alexandrie Na jeseň roku 107 pred Kr. vypukol nový konflikt medzi Kleopatrou III. a Ptolemaiom IX. Podľa Pausania kráľovná zranila niekoľkých vlastných eunuchov a ukázala ich ľudu ako dôkaz, že sa ju syn pokúsil zavraždiť. To vyvolalo v Alexandrii vzburu a Ptolemaios IX. musel utiecť z mesta. Pri úteku zanechal v Alexandrii svoje dve deti aj manželku Kleopatru Selénu, ktorá sa následne pravdepodobne musela vydať za jeho brata a nového spoluvládcu Ptolemaia X.

Kráľ Cypru (107 – 88 pred Kr.) Po vyhnaní z Egypta sa Ptolemaios IX. utiahol na Cyprus, ktorý v roku 106 pred Kr. vojensky ovládol.DIODÓROS SICÍLSKY. Bibliotheca 34/35.39a. Hoci pôvodne kontroloval aj Kyrenaiku, tú po roku 105 pred Kr. ovládol jeho nevlastný brat Ptolemaios Apión. Ten si svoju pozíciu poistil závetom, v ktorom odkázal územie Rímu v prípade, že zomrie bez dedičov (čo sa stalo v roku 96 pred Kr.).

V roku 103 pred Kr. zasahoval Ptolemaios IX. v Judei po tom, čo hasmoneovský kráľ Alexander Jannaios obľahol mesto Ptolemais Akko. Ptolemaios vtrhol do Galiley a porazil Jannaia v bitke pri Asofone.FLAVIUS JOSEPHUS. Antiquities of the Jews 13.324-364. Obavy, že Ptolemaios využije Judeu ako základňu pre inváziu do Egypta, viedli Kleopatru III. a Ptolemaia X. k preventívnemu útoku. Ptolemaios IX. strávil zimu v Gaze a začiatkom roku 102 pred Kr. sa stiahol späť na Cyprus.HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. s. 207-210.

Druhá vláda (88 – 81 pred Kr.)

Návrat na trón náhľad|Freska v dome zrodenia (mammisi) v chráme boha Hora v Edfú. Ptolemaios IX. počas svojej vlády pokračoval v nákladnej výzdobe tohto chrámu, čím demonštroval svoju oddanosť egyptským kultom. Na jar roku 88 pred Kr. sa armáda a ľud v Alexandrii obrátili proti Ptolemaiovi X. a vyhnali ho. Ptolemaios IX. bol povolaný späť a v novembri formálne korunovaný za faraóna v Memfise. Zo svojho mena vypustil prívlastok Filométor (Matku milujúci), čím sa dištancoval od pamiatky Kleopatry III.HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. s. 211-213.

Krátko po návrate musel potlačiť povstanie na juhu krajiny. Mesto Téby, ktoré bolo centrom odporu, bolo v roku 88 pred Kr. znovu dobyté a prísne potrestané.

Vzťahy s Rímom a smrť Počas druhej vlády musel Ptolemaios IX. obozretne manévrovať voči Rímu, najmä po tom, čo Ptolemaios X. pred smrťou odkázal Egypt Rímskej republike ako záruku za pôžičku. V roku 86 pred Kr. navštívil Alexandriu rímsky vojvodca Lucullus hľadajúci podporu proti Pontskému kráľovi Mitridatovi VI., no Ptolemaios mu poskytol len formálne pohostinstvo bez vojenskej pomoci.PLUTARCHOS. Life of Lucullus 2-3.

Dňa 5. augusta 81 pred Kr. povýšil svoju dcéru Bereniku III. na spoluvládkyňu. Zomrel krátko nato, pravdepodobne v decembri 81 pred Kr., po čom Bereníka III. vládla niekoľko mesiacov sama.

Charakter vlády a panovnícky kult V auguste roku 115 pred Kr. podnikol Ptolemaios IX. cestu po Níle až k ostrovu Elefantína, aby sa osobne zúčastnil na náboženskom festivale na počesť boha Nílu. Tento tradičný rituál mal zabezpečiť úspešné každoročné záplavy, od ktorých závisela prosperita celého Egypta. Skutočnosť, že kráľ vykonal obrad osobne a nenechal sa zastúpiť miestnym kňazom, svedčí o tom, ako dôsledne prijal úlohu faraóna a tradičné egyptské náboženské zvyklosti.HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London: Routledge, 2001. s. 205-206. ISBN 978-0415234894.

Počas jeho prvej vlády prebiehala aj intenzívna stavebná činnosť na významných sakrálnych stavbách, najmä v chrámoch v Edfú a v chrámovom komplexe v Dendere.

Vzťahy s Rímom V roku 112 pred Kr. navštívila Egypt rímska delegácia vedená senátorom Luciom Memmiom. Súčasťou jeho cesty bola prehliadka oblasti Fajjúm. Zachované listy na papyrusoch, ktoré inštruovali miestnych úradníkov, aby sa k senátorovi správali s najvyššou úctou a poskytli mu luxusné ubytovanie, dokumentujú snahu Ptolemaiovcov o zmierlivú politiku voči Rímskej republike.

Táto návšteva je zároveň jedným z prvých príkladov rímskeho turizmu v Egypte, ktorý sa neskôr v období cisárstva stal masovým javom. Z roku 116 pred Kr. pochádzajú aj štyri nápisy (graffiti) na ostrove Filé, ktoré sú najstaršími známymi dokladmi latinského jazyka nájdenými na území Egypta.

Manželstvá a potomstvo Ptolemaios IX. bol ženatý dvakrát, v oboch prípadoch so svojimi sestrami. Jeho prvou manželkou bola Kleopatra IV. (sobaš cca 119 pred Kr.), s ktorou sa musel na nátlak matky v roku 115 pred Kr. rozviesť. Krátko nato sa oženil s mladšou sestrou Kleopatrou Selénou, ktorú však opustil pri svojom úteku z Alexandrie v roku 107 pred Kr.HUß, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit. München: C. H. Beck, 2001. s. 674-675. ISBN 3-406-47154-4.

Otázka legitimity a pôvodu jeho detí je predmetom dlhodobých sporov medzi historikmi: Kleopatra Berenika – jediný potomok, ktorého legitimita nebola v staroveku spochybňovaná. Väčšina moderných historikov ju považuje za dcéru Kleopatry Selény, hoci niektorí nevylučujú ani Kleopatru IV. Ptolemaios XII. Auletes a Ptolemaios Cyperský – antické zdroje (napr. Cicero či Pausanias) ich často označujú za nelegitímnych synov (nothoi). Historik Michael Grant sa domnieval, že ich matkou bola neznáma konkubína, kým Christopher Bennett argumentuje, že ich matkou bola Kleopatra IV. a za nelegitímnych boli označení len preto, že ich matka nebola vládnucou kráľovnou.

Meno Portrét Narodenie Úmrtie Poznámka Ptolemaios XII. Auletes 90px 117 pred Kr. 51 pred Kr. Kráľ Egypta (80 – 58 a 55 – 51 pred Kr.), otec slávnej Kleopatry VII. Ptolemaios 116 pred Kr. 58 pred Kr. Kráľ Cypru (80 – 58 pred Kr.). Berenika III. cca 115 pred Kr. 80 pred Kr. Kráľovná Egypta (81 – 80 pred Kr.), spoluvládkyňa Ptolemaia X. a Ptolemaia XI.

Referencie

Literatúra ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. Starověké Řecko. Praha: Slovart, 2011. 480 s. ISBN 978-80-7391-580-3. HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London; New York: Routledge, 2001. 376 s. ISBN 0-415-20145-4. (po anglicky) WELLNER, Luděk Václav. Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonov. Praha: Epocha, 2011. 288 s. ISBN 978-80-7425-070-5. WHITEHORNE, John. Cleopatras. London: Routledge, 1994. 264 s. ISBN 978-0-415-05806-3. (po anglicky)

Pozri aj Ptolemaiovci Staroveký Egypt Helenizmus

Iné projekty

Kategória:Ptolemaiovci Kategória:Faraóni Kategória:Narodenia v 2. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 81 pred Kr.