náhľad|vpravo|upright=1.6|Ptolemaiovské územia Kleopatry a rímske územia pod správou Marka Antonia v čase donácií v Alexandrii. Ptolemaiovské územia

Donácie v Alexandrii

Rímske územia Marka Antonia

Klientske kráľovstvá (Bosporská ríša, Pontské kráľovstvo, Galatia, Kappadokia, Kommagéné a Judea) Donácie v Alexandrii (iné názvy: alexandrijské donácie, alexandrijské dary; jeseň roku 34 pred Kr.) bol zásadný politický akt a okázalá teopolitická slávnosť, počas ktorej triumvir Marcus Antonius rozdelil územia ovládané Rímom a územia na východ od rieky Eufrat medzi egyptskú kráľovnú Kleopatru VII. a jej deti.

Tento akt predstavoval definitívny rozchod medzi Antoniom a Octavianom a stal sa bezprostrednou príčinou poslednej vojny rímskej republiky.

Historické pozadie Donáciám predchádzalo Antoniovo víťazstvo nad arménskym kráľom Artavasdom II. Hoci jeho hlavné ťaženie proti Partom skončilo neúspechom, Antonius sa rozhodol demonštrovať svoju moc veľkolepou slávnosťou v Alexandrii. Táto slávnosť imitovala rímsky triumf, čo bolo vnímané ako bezprecedentná urážka rímskych tradícií, podľa ktorých sa triumf mohol konať výhradne v meste Rím.

Zajatý arménsky kráľ bol spolu s rodinou vedený v zlatých reťaziach ulicami Alexandrie. Keď boli predvedení pred Kleopatru, Antonius od nich vyžadoval rituálnu poklonu (proskynézis). Kráľovská rodina to však s hrdosťou odmietla, čo Kleopatru podľa svedectiev hlboko urazilo.

Priebeh ceremónie a rozdelenie území Vrchol podujatia sa odohral v alexandrijskom Gymnasiu. Antonius a Kleopatra sedeli na zlatých trónoch, oblečení ako božstvá – Antonius ako Dionýzos-Oziris a Kleopatra ako Isis-Afrodita.

Rozdelenie titulov a území bolo nasledovné: Kleopatra VII. bola vyhlásená za „kráľovnú kráľov“ a potvrdená ako vládkyňa Egypta, Cypru, Líbye a centrálnej Sýrie (Koilé Syrie). Ptolemaios XV. Kaisarion bol vyhlásený za „kráľa kráľov“ a syna božského Iulia Caesara. Týmto bol oficiálne uznaný za legitímneho dediča Caesara, čo priamo ohrozovalo Octavianovu legitimitu. Alexandros Hélios získal titul kráľa Arménie, Médie a Partska (v prípade Médie a Partska išlo len o nominálne tituly nad územiami, ktoré ešte neboli dobyté). Kleopatra Seléné bola vymenovaná za vládkyňu Kyrenaiky, Kréty a Líbye. Ptolemaios Filadelfos bol vyhlásený za kráľa Sýrie, Fenície a Kilikie.

Dôsledky Keď správa o donáciách dorazila do Ríma, senát ich odmietol potvrdiť. Octavianus využil túto udalosť na spustenie masívnej propagandistickej kampane, v ktorej Antonia vykresľoval ako bábku v rukách cudzej kráľovnej, ktorá chce presunúť centrum impéria z Ríma do Alexandrie.

Napätie vyvrcholilo v roku 32 pred Kr., kedy Octavianus oficiálne vyhlásil vojnu Kleopatre. Tento konflikt skončil porážkou Antonia a Kleopatry v bitke pri Aktiu a následnou anexiou Egypta Rímskou ríšou.

Referencie

Literatúra

Pozri aj Marcus Antonius Kleopatra VII. Ptolemaiovci

Iné projekty

Kategória:Ptolemaiovci Kategória:Dejiny starovekého Egypta Kategória:34 pred Kr.