Turba Bâlîho Efendiho () je turba (moslimské mauzóleum/hrobka) z druhej polovice 16. storočia, ktoré sa nachádza v meste Sofia v oblasti Sofia v juhozápadnom Bulharsku.
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.
Turba sa nachádza vo dvore kňaževského Chrámu svätého Eliáša, kde sa okrem týchto dvoch stavieb nachádza aj votívny kameň (obetný kameň, alebo pamätná stéla s nápisom) zasvätený svätému Jurajovi. Tieto tri elementy tak vytvárajú jedinečný sakrálny komplex, kde vedľa seba pôsobia pravoslávne kresťanstvo a islam vo vzájomnej symbióze a porozumení. O budove sa tvrdí, že má liečivú moc.
Iné názvy Budova je známa aj ako Hrobka Bâlîho Efendiho ().
Lokalita Celkový pohľad na budovu zo severovýchodu|náhľad|vľavo Turba Bâlîho Efendiho sa nachádza v meste Sofia v rajóne Vitoša v mestskej štvrti Kňaževo na bulváre „Car Boris Treti“ (, doslova bulvár cára Borisa III.) č. 357. Budova leží vo dvore kňaževského Chrámu svätého Eliáša.
Dejiny Pohľad od stavby turby na Chrám svätého Eliáša, ktorý leží v susedstve v rámci spoločného dvora|náhľad|vľavo Budova bola postavená v druhej polovici 16. storočia v rokoch po smrti moslimského svätca Bâlîho Efendiho, ktorý zomrel v roku 1553. Prvá písomná zmienka o stavbe pochádza od Evliyu Çelebiho, ktorý okrem opisu budovy vo svojich zápiskoch taktiež spomenul, že ju nechal postaviť osmanský sultán Selim II. Budovu od jej postavenia pravidelne navštevovali pútnici z územia celého Balkánskeho polostrova za účelom vzdania úcty. Neskôr bola v blízkosti budovy postavená aj mešita, tá sa však zrútila v priebehu roku 1886.
V roku 1893 bol v blízkosti turby na mieste bývalej mešity postavený dnešný Chrám svätého Eliáša. V roku 1897 vzniesol sofijský mufti požiadavku k Sofijskej metropole, aby mohla byť pri stavbe turby postavená budova s niekoľkými miestnosťami, ktorá by slúžila pútnikom, ktorí miesto navštevujú. Cirkevní predstavitelia však mali voči tejto požiadavke výhrady. 3. júna 1899 Sofijská metropola listom č. 2866 zvolala komisiu, ktorá pozostávala z cirkevných predstaviteľov, ako aj predstaviteľov úradu sofijského muftiho. Účelom komisie malo byť prebratie otázky výstavby požadovanej budovy. Komisia sa stretla v priebehu roku 1900, pričom bolo prijaté rozhodnutie, že budova bude postavená na inom mieste, na ktoré bude premiestnená aj samotná turba. Tento plán však nakoniec nebol zrealizovaný z dôvodu, že korán zakazuje premiestňovanie ostatkov moslimských svätcov (napriek tomu, že reálne sa v stavbe žiadne ostatky nenachádzajú a mauzóleum je len symbolické).
V roku 1903 počas Ilindensko-preobraženského povstania niektorí četníci vzniesli požiadavku, aby bola turba zbúraná, táto požiadavka však bola cirkevnými predstaviteľmi zamietnutá. Požiadavka na zbúranie stavby bola opätovne vznesená aj v priebehu prvej balkánskej vojny, bola však opätovne zamietnutá a to predovšetkým z dôvodu obáv vzniku diplomatických roztržiek a aby v reakcii na tento akt neboli následne poškodzované bulharské chrámy nachádzajúce sa na macedónskych územiach, ktoré boli stále pod správou Osmanskej ríše.
V roku 1919, alebo 1920 jeden zo synov sultána Abdülhamida II., ktorý utiekol z Osmanskej ríše do Sofie, požiadal sofijských cirkevných predstaviteľov, aby mu povolili rozšírenie budovy a postavenie niekoľkých prístavieb. Sofijská metropola mu však schválila len postavenie malého prístrešku pred vchodom do budovy.
V roku 1955 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.
V roku 1994 bola budova poškodená v dôsledku požiaru, ktorý bol úmyselne založený, pričom do stavby bol v rámci tohoto vandalského činu vytesaný kríž. Budova bola následne zreštaurovaná, pričom o obnovu sa postarala cirkevná rada pri Chráme svätého Eliáša v spolupráci s Národným inštitútom pre kultúrne pamiatky.
Až do súčasnosti je Turba Bâlîho Efendiho sakrálnym pútnickým miestom. Každoročne 2. augusta sa na mieste zhromažďujú pútnici tureckej, bulharskej a rómskej národnosti, aby Bâlîmu Efendimu vzdali česť, pričom ide o vyznavačov ako islamu, tak aj kresťanstva, keďže Bâlî Efendi bol významný mysliteľ a liečiteľ, ktorý patril k heterodoxným moslimom a vyznačoval sa hlásaním tolerancie medzi náboženstvami a národmi. Kult Bâlîho Efendiho (ktorý v sebe spája prvky islamu a kresťanstva, pričom pútnici pri návšteve bežne postupujú tak, že najskôr idú zapáliť sviečky do Chrámu svätého Eliáša a následne sa idú pokloniť k sarkofágu v hrobke) je živý predovšetkým medzi sofijskými Rómami, medzi ktorými je Bâlî Efendi známy pod menom Ali baba.
Charakteristika Detailný pohľad na vchod do budovy|náhľad|vľavo Turba Bâlîho Efendiho je symbolické mauzóleum, keďže v skutočnosti bol Bâlî Efendi pochovaný v Istanbule a jeho ostatky sa tak v budove nenachádzajú.
Budova bola pôvodne kupolová, v priebehu dejín však bola niekoľkokrát prestavovaná. V dnešnej podobe ide o kamennú budovu, obdĺžnikového pôdorysu s valbovou strechou pokrytou škridlami a otvoreným nartexom pred vchodom do budovy. Ide o netradičné riešenie, keďže typicky sú budovy turieb postavené na pôdoryse pravidelného mnohouholníka.
Budova je dlhá 7,60 metra a široká 5,20 metra.
Pri výstavbe boli pravdepodobne použité kamene z bývalej židovskej hrobky, keďže na jednom z kameňov v stene budovy sa nachádza vyobrazenie cypru a Dávidovej hviezdy.
Hrobka je zvnútra obložená modrými fajansovými dlaždicami s rastlinnými motívmi. V strede interiéru stavby sa nachádza turecký hrob s vyvýšeným sarkofágom. Sarkofág je zabalený v zelenej látke a na nej sú položené červené umelé kvety, froté uteráky, ponožky a papuče, ktoré predstavujú darčeky pre Bâlîho Efendiho. Zaujímavosťou je, že na jednom z uterákov sú obrázky deda Koledu (bulharská obdoba deda Mráza), čo je porušením islamského zvyku nezobrazovať ľudí.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1955 je turba vedená ako kultúrna pamiatka pre historickú hodnotu stavby.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Sofii Kategória:Mauzóleá v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Osmanská architektúra v Bulharsku Kategória:Turby v Bulharsku