Mons. Agostino kardinál Cacciavillan (* 14. august 1926, Valdagno, Taliansko† 5. marec 2022, Vatikán) bol taliansky rímskokatolícky kňaz, biskup a od roku 2001 kardinál. V rokoch 1959 až 1998 pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice. V roku 1998 mu boli udelené tituly arcibiskupa a apoštolského nuncia. V rokoch 1976 až 1998 pôsobil ako apoštolský pronuncius v Keni, Indii, Nepále a Spojených štátoch. Následne v rokoch 1998 až 2002 pracoval v Rímskej kúrii ako prezident Správy dedičstva Apoštolskej stolice.
Životopis Narodil sa 14. augusta 1926 v meste Valdagno, mal 8 súrodencov. Študoval v seminári vo Vicenze a 26. júna 1949 bol vysvätený za kňaza. Tri roky pôsobil ako kaplán a potom získal licenciát zo spoločenských vied na Pápežskej Gregoriánskej univerzite a na Univerzite Sapienza doktorát z práva. V rámci prípravy na kariéru diplomata absolvoval v roku 1957 štúdium na Pápežskej cirkevnej akadémii.
V roku 1959 vstúpil do diplomatických služieb Svätej stolice. Pôsobil ako tajomník apoštolskej nunciatúry na Filipínach (19601964), apoštolskej nunciatúry v Španielsku (19641968) a apoštolskej nunciatúry v Portugalsku (1968). V rokoch 1969 až 1974 pracoval na štátnom sekretariáte vo Vatikáne, kde bol aj vedúcim Úradu pre informácie a dokumentáciu. 26. augusta 1973 bol povýšený do hodnosti čestného preláta.
Biskup Dňa 17. januára 1976 ho pápež Pavol VI. vymenoval za apoštolského pronuncia v Keni a apoštolského delegáta na Seychelách, ako aj za titulárneho arcibiskupa Amiterna. Biskupské svätenie prijal 21. februára v Bazilike svätého Petra. Hlavným svätiteľom bol kardinál Jean-Marie Villot, spolusvätiteľmi boli arcibiskup Duraisamy Simon Lourdusamy a biskup Carlo Fanton.
Počas pôsobenia ako apoštolský pronuncius v Keni pôsobil aj ako stály pozorovateľ v Programe OSN pre životné prostredie a Programe OSN pre ľudské sídla. Dňa 9. mája 1981 bol menovaný za apoštolského pronuncia v Indii, a 30. apríla 1985 bol vymenovaný za I. apoštolského pronuncia v Nepále. 13. júna 1990 bol menovaný za nástupcu arcibiskupa Pia Laghiho ako apoštolský pronuncius v Spojených štátoch a stály pozorovateľ Svätej stolice pri Organizácii amerických štátov. Pôsobil aj ako zástupca Svätej stolice pri Svetovej asociácii právnikov.
O niekoľko rokov neskôr spomínal, že keď bol apoštolským nunciom v Spojených štátoch, v roku 1994 dostal telefonát od ženy, ktorá ho varovala pred „mediálnym škandálom“, ak by návšteva pápeža Jána Pavla II. v Spojených štátoch v roku 1995 zahŕňala aj Newark v New Jersey, kde sa arcibiskup Theodore Edgar McCarrick stal predmetom klebiet o nevhodnom správaní seminaristov. Dňa 5. novembra 1998 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za prezidenta Správy dedičstva Apoštolskej stolice na päťročné funkčné obdobie.
Kardinál Dňa 21. januára 2001 pápež Ján Pavol II. oznámil plány na povýšenie 37 prelátov na kardinálov na konzistóriu vo februári. Povedal tiež, že na konzistóriu oznámi mená 2 kardinálov, ktorých vymenoval in pectore v roku 1998. Následne 21. januára oznámil mená ďalších 5 kardinálov a prezradil 2 tajne vymenovaných za kardinálov v roku 1998. Na konzistóriu bol vymenovaný za kardinála – diakona s titulárnym kostolom Santi Angeli Custodi a Città Giardino.
Po prijatí jeho rezignácie odišiel z funkcie prezidenta Správy dedičstva Apoštolskej stolice a 1. októbra 2002 ho na poste prezidenta nahradil Attilio Nicora. Zúčastnil sa pápežského konkláve v roku 2005 po smrti pápeža Jána Pavla II. na ktorom bol zvolený pápež Benedikt XVI. vlastným menom Joseph Ratzinger.
Ako najdlhšie slúžiaci kardinál-diakon stal sa kardinálom-protodiakonom, teda kardinálom, ktorý vydáva oznámenie Habemus papam po skončení pápežského konkláve, od 1. marca 2008, keď sa kardinál Darío Castrillón Hoyos stal kardinálom-kňazom, do 21. februára 2011.
V rímskej kúrii bol členom: Kongregácie pre biskupov Kongregácie pre východné cirkvi Kongregácie pre evanjelizáciu národov Kongregácie pre kauzy svätých Pápežskej rady pre interpretáciu legislatívnych textov Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku Pápežskej komisie pre Vatikánsky mestský štát
O tieto funkcie prišiel po dovŕšení 80. narodenín. Zomrel 5. marca 2022 vo veku 95 rokov vo svojom bydlisku vo Vatikáne v skorých ranných hodinách.
Referencie
Pozri aj Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Talianski kardináli Kategória:Talianski rímskokatolícki biskupi Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi Kategória:Talianski rímskokatolícki kňazi Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany Kategória:Apoštolskí nunciovia v Spojených štátoch Kategória:Absolventi La Sapienzy